Anaheim Mighty Ducks
Klub Anaheim Ducks patrí medzi najmladšie v NHL a do najlepšej ligy sveta vkročil v sezóne 1993/94. Názov bol už vopred pomerne jasný. Majiteľom klubu bola totiž spoločnosť Disney Corporation a tá mala v minulosti veľký úspech s rovnomenným detským filmom s hokejovou tématikou.
Za logo bola vybraná staromódna brankárska maska prispôsobená na tvár káčera umiestnená uprostred trojuholníka. Za maskou boli ešte dve prekrížené hokejky a hokejový puk.
Za svoj vznik môžu nepriamo vďačiť káčeri z Anaheimu legendárnemu Waynovi Gretzkemu. Práve ten totiž svojím príchodom do Los Angeles Kings vzbudil interes Kalifornie o hokej. Záujem o túto pre Južnú Kaliforniu netypickú hru narástol do takého rozsahu, že sa spoločnosť Disney rozhodla pre vznik druhého tímu v blízkosti svojho zábavného parku Disneyland.
Maskotom tímu bol Wild Wing (divoké krídlo) a farmou klub Cincinnati Mighty Ducks hrajúci v AHL. V dnešnej dobe plní rolu farmy Ducks klub Portland Pirates.
Na svoj prvý zápas vykorčuľovali hráči Mighty Ducks 8. októbra 1993 v takmer vypredanej aréne Arrowhead Pond proti Detroitu Red Wings. Premiéra síce skončila vysokou prehrou 2:7, ale neskôr sa Anaheim postupne zlepšoval. Nováčik dosiahol slušných 19 víťazstiev na klziskách súperov a celkovo ukončil sezónu s bilanciou 33-46-5. Mocní káčeri dokonca dokázali dvakrát zdolať neskoršieho víťaza Stanleyho pohára NY Rangers a naznačili tak svoje skryté možnosti.
Po solídnej premiérovej sezóne si museli fanúšikovia na ďalšie zážitky z „hokejového rybníka“ chvíľu počkať. Na príčine bol štvormesačný štrajk, ktorý oddialil úvod sezóny. V januári sa kolotoč NHL konečne roztočil a svoj prvý štart v drese Ducks zaznamenala prvá draftová voľba Anaheimu a budúca hviezda tímu - Paul Kariya. Mladý Kanaďan sa stal okamžite oporou a vo svojej debutovej (skrátenej) sezóne nastrieľal 18 gólov, ku ktorým pridal 21 nahrávok. Jeho spoluhráčom sa však darilo menej a výsledkom bola celková bilancia 16-27-5.
Paul Kariya žiaril i v sezóne 1995/96, keď skončil v celkovej tabuľke produktivity NHL na siedmom mieste so ziskom 108 bodov. Siete súperov pritom rozvlnil až 50-krát. Manažment Anaheimu pochopil, že ak sa má mužstvo dostať do play-off, tak potrebuje k Paulovi ešte jednu hviezdu. Vedenie teda obetovalo Olega Tverdovského a Chada Kilgera a ako protihodnotu získalo z Winnipegu Jets fínskeho kanoniera Teemu Selänneho. Ten stihol odohrať za Ducks len 28 zápasov, ale nazbieral v nich skvelých 36 bodov. Na brehy vyraďovacej časti síce káčeri nedosiahli, ale celková bilancia bola pomerne vyrovnaná (35 víťazstiev, 39 prehier).
Vo svojej prvej kompletnej sezóne v drese Mighty Ducks prevzal Selänne od Kariyu žezlo najproduktívnejšieho hráča, keď nastrieľal 51 gólov a pridal k nim 58 asistencií. Paul Kariya však žiaril i naďalej. Napriek tomu, že musel pre zranenie vynechať 13 zápasov, obohatil svoje konto o 99 bodov. Najmä zásluhou tejto dvojice získali Ducks po prvýkrát vo svojej histórii pozitívnu bilanciu a po prvýkrát ochutnali chuť play-off. Svoju jedinú sezónu v drese Ducks odohral legendárny Fín Jarri Kurri.
Svoj prvý play-off súboj v histórii dokázali káčeri vyhrať, keď doma zdolali Phoenix Coyotes v pomere 4:2. Víťazstvom Ducks v domácej aréne skončil i druhý súboj a do Phoenixu prichádzali s vedením 2:0 v sérii. Na súperovom ľade sa však sila mocných káčerov vytratila a stav bol razom vyrovnaný. Po domácej prehre 2:5 v piatom zápase sa zdalo byť všetko stratené, ale potom si Paul Kariya vynútil rozhodujúci siedmy súboj gólom v predĺžení. Káčeri sa vrátili na svoj rybník a po výhre 3:0 dokázali postúpiť do druhého kola. Tam na nich čakal extrémne silný Detroit, ktorý neskôr získal Stanley Cup. Anaheim nedokázal vyhrať ani v jednom zo štyroch zápasov, ale v troch prípadoch podľahol červeným krídlam až po predĺžení. Rozhodli teda väčšie skúsenosti a fanúšikovia Ducks sa za svojich miláčikov hanbiť rozhodne nemuseli.
Úvod sezóny 1997/98 bol poznačený ťahanicami okolo podpisu novej zmluvy s Paulom Kariyom. Kanaďan preto vynechal začiatok sezóny a na výsledkoch káčerov sa to výrazne prejavilo. Obzvlášť smutní boli jeho priaznivci v Japonsku, ktorí ho nemohli zhliadnuť na živo počas ázijského turné Anaheimu, kde odohrali Mighty Ducks dva zápasy s Vancouverom Canucks.
Kariya sa dohodol so svojim zamestnávateľom až 22. decembra a v tom čase už mali jeho spoluhráči negatívnu bilanciu 12-18-6. Neskôr sa navyše Paul zranil a tak v sezóne 97/98 odohral len 22 zápasov. Káčeri nedokázali nadviazať na predošlú úspešnú sezónu a k brehom play-off tentoraz nedoplávali.
Paul Kariya sa vrátil do formy v sezóne 1998/99, keď nazbieral 101 kanadských bodov. Ešte viac sa darilo jeho dvojičke – Teemu Selännemu. Fínsky blesk totiž získal ešte o šesť bodov viac. Produktivita dvoch ťahúňov Ducks sa prejavila i na zlepšených výsledkoch a celková bilancia 35-34-13 stačila na tretie miesto v Pacifickej divízii. Druhýkrát v priebehu posledných troch rokov sa dostal Anaheim do play-off, ale tam opäť stroskotal na silnom Detroite Red Wings. Zástupcovia Kalifornie sa rozlúčili s vyraďovacou časťou po štyroch zápasoch, pričom dosiahli nelichotivé skóre 6:17.
Napriek ďalšej solídnej sezóne dvojice Kariya-Selänne sa Mighty Ducks o rok neskôr trápili a vo svojej divízii obsadili až poslednú priečku.
Káčerom nevyšiel ani vstup do sezóny 2000/2001 a tak sa rozhodlo vedenie konať. Teemu Selänne bol vymenený do San José za brankára Steve Shieldsa, krídelníka Jeffa Friesena a voľbu v drafte. Ani tento trejd však vytúženú zmenu nepriniesol a Anaheim sa i naďalej trápil. Navyše, Paul Kariya musel kvôli zraneniu vynechať 16 stretnutí. Výsledkom bola úbohá bilancia 25-41-11-5. V praxi to znamenalo, že Mighty Ducks dosiahli ešte horšie výsledky ako nováčikovia z Columbusu a Minnesoty.
Sezóna 2001/2002 zmenu nepriniesla a káčeri obsadili tretíkrát v rade posledné miesto vo svojej divízii. Najmä druhá polovica ročníka však naznačila pozitívny trend, keď sa rozchytal brankár Jean-Sebastien Giguere. Ten dosiahol solídnu bilanciu 2,13 inkasovaných gólov na zápas. Po silnom finiši sa rozhodol generálny manažér Bryan Murray pre agresívnu posezónnu taktiku. Do radov Ducks získal voľného agenta Adama Oatesa a z New Jersey výmenou za Jeffa Friesena s Olegom Tverdovským českého hokejistu Petra Sýkoru.
K novým hráčom pribudol pred sezónou 2002/2003 i nový tréner Mike Babcock. Zmeny okamžite pomohli a Mighty Ducks začali od úvodu sezóny produkovať veľmi dobrý hokej. Jedinou slabinou bola obrana a tak vedenie káčerov angažovalo počas All-star víkendu na modrú čiaru skúseného Sandisa Ozolinša z Floridy Panthers. Lotyšský bek spevnil obranné rady Anaheimu a v druhej polovici základnej časti patrili Ducks k najsilnejším tímom ligy.
Mocní káčeri zacítili veľkú príležitosť a rozhodli sa neponechať nič na náhodu. Tesne pred uzávierkou prestupového termínu sa im podarilo získať pre boje v play-off ešte Steva Thomasa a Roba Niedermayera. Po základnej časti patrila káčerom skvelá druhá priečka ligovej tabuľky s bilanciou 40-27-9-6. Napriek najlepšej sezóne v klubovej histórii vstupovali káčeri do vyraďovacej časti ako outsider. Navyše, keď v prvom kole narazili na svoj osud z minulosti – Detroit Red Wings.
Už v prvom zápase však červené krídla zistili, že ich nečaká prechádza ružovým sadom. Na oblohu totiž vystúpila hviezda s menom Jean-Sebastien Giguera. Brankár Ducks čelil v prvom súboji 64 strelám, pričom inkasoval len jediný gól. O výsledku rozhodol až Paul Kariya gólom v treťom predĺžení. V druhom zápase vyslali hráči Detroitu na Giguera 34 striel, ale Kanaďan bol opäť mužom na správnom mieste. Jeho spoluhráči dokázali otočiť stav 1:2 a ujali sa vedenia v sérii v pomere 2:0. Ani na domácom „rybníku“ nestratil Giguere formu a vďaka jeho 36-tim zásahom vyhrali Ducks tretí zápas v pomere 2:1. Červené krídla nedokázali zastaviť káčerov v rozlete ani vo štvrtom zápase, keď Jean-Sebastien zneškodnil 32 streleckých pokusov a o osude série rozhodol gólom v predĺžení Steve Rucchin. Po prvom kole mal Giguere neskutočnú bilanciu, keď odolal 165-tim zo 171 striel Detroitu.
Po postupe cez Detroit narazil Anaheim na ďalší silný celok – Dallas Stars. Káčeri boli opäť v pozícii outsidera, ale táto rola im opäť vyhovovala. V prvom zápase viedli už 3:1, ale potom hviezdy predviedli svoju silu a stav zrovnali. Giguere podal ďalší fantastický výkon a i zásluhou jeho 60-tich zásahov ostával vyrovnaný i po štvrtom predĺžení. Drámu ukončil až v piatom predĺžení Petr Sýkora, ktorý strelil víťazný gól po 48 sekundách hry.
Aj druhý zápas musel počkať na svoje rozuzlenie až do predĺženia a opäť sa tešili hráči Mighty Ducks. Tentoraz bol šťastným strelcom Mike LeClerc. Tretí zápas vyhral Dallas a vo štvrtom museli diváci čakať na jediný gól zápasu až do času 58:13, keď opäť rozhodol strelec zlatých gólov Mike LeClerc. Piaty zápas sa hral v Dallase a Stars nenechali na domácom ľade nič na náhodu. Séria sa tak sťahovala späť do Arrowhead Pond. Šiesty súboj priniesol ďalšiu drámu so šťastným koncom pre Anaheim, keď minútu pred koncom rozhodol o víťazstve v pomere 4:3 presnou strelou Sandis Ozolinš.
Vo finále Západnej konferencie sa stretli hráči Anaheimu s ďalším nečakaným finalistom – Minnesotou Wild. Obidve mužstvá zvolili silne defenzívny prístup a v prvom zápase si tak museli diváci počkať na gól až do času 08:06 v druhom predĺžení. Pevné nervy káčerov v predĺžení tentoraz dokázal rozhodujúcim gólom Petr Sýkora. V druhom zápase pokračovalo kraľovanie Giguera, ktorý zneškodnil všetkých 24 striel a svojím spoluhráčom tak vychytal druhé víťazstvo (2:0). Tretí súboj znamenal príchod Mighty Ducks do svojej domácej arény. Jean-Sebastian privádzal strelcov divochov do zúfalstva a po víťazstve v pomere 4:0 viedli káčeri v sérii už 3:0. Pred štvrtým duelom znela zo všetkých strán jediná otázka: „dovolí Giguere Minnesote vo finálovej sérii Západnej konferencie aspoň jeden presný zásah?“ Dovolil. Ale naozaj len jeden a tak sa po víťazstve 2:1 ocitli Mighty Ducks vo finále Stanleyho pohára!
Medzi posledným zápasom s Minnesotou a prvým finálovým s New Jersey Devils bola desaťdňová prestávka. Zatiaľ čo sa diabli stále prebíjali finálovou sériou Východnej konferencie, hokejisti Anaheimu si uživali slnečné dni v Hollywoode a navštevovali zápasy Los Angeles Lakers vo finálovej sérii NBA.
Brankár Jean-Sebastien Giguere účinkoval v obľúbenej talkshow Jaya Lena a v tej chvíli už mal prakticky vo vrecku titul najužitočnejšieho hráča play-off. Dlhá prestávka však mala na káčerov i negatívny efekt a New Jersey vyhralo prvé dve zápasy série, pričom diabli dovolili vyslať na svoju bránu káčerom len 31 striel.
Iróniou osudu bol fakt, že tri zo šiestich gólov Devils strelil v prvých dvoch zápasoch bývalý hráč Ducks Jeff Friesen. Pred tretím zápasom mali hráči Anaheimu jednoznačnú úlohu – vyhrať a vrátiť sa do hry o striebornú trofej.
Tretí súboj dotiahli Mighty Ducks do predĺženia a to im vyhovovalo. Giguere ani tentoraz v nadstavenom čase neinkasoval a o rozhodujúci gól zápasu sa postaral Ruslan Salej po vyhratom buly Adama Oatesa. Podobný scenár sa opakoval i v ďalšom stretnutí, pričom tentoraz prevzal zodpovednosť do vlastných rúk Steve Thomas, ktorý prekonal Brodeura po dorážke len 39 sekúnd od úvodu predĺženia.
Dejiskom piateho zápasu bolo New Jersey a káčeri vstúpili do dôležitého súboja výborne. Už v 42. sekunde vyhral Oates vhadzovanie a Petr Sýkora poslal Kalifornčanov do vedenia. Potom sa však situácia zhoršila a káčeri sa nemohli spoľahnúť na svoju tradičnú oporu Giguera. Kanadský brankár odchytal svoj najhorší zápas v play-off a výsledkom bola prehra 3:6.
V šiestom súboji na domácom ľade Anaheim na New Jersey doslova vyletel a v prvej tretine dokázal streliť tri góly. Diabli znížili na 3:1, ale oveľa väčšie zdesenie nastalo v hale Arrowhead Pond po tvrdom údere Scotta Stevensa na Paula Kariyu. Kanaďan sa však otrepal a už o niekoľko minút neskôr vsietil svoj prvý gól vo finálovej sérii. Káčeri vyhrali presvedčivým pomerom 5:2 a o všetkom mal rozhodnúť siedmy duel v New Jersey.
Siedmy zápas sa podobal na úvodné dve stretnutia finálovej série a ani jeden z tímov nedokázal v prvej tretine skórovať. Diabli získali rozhodujúce vedenie v druhej tretine, keď sa presadili Mike Rupp a Jeff Friesen. V tretej tretine si už s prehľadom udržiavali vybojovaný náskok a káčerov nepúšťali do vyložených príležitostí. Friesen napokon tretím gólom zatĺkol svojím bývalým spoluhráčom posledný klinec do rakvy a slávna trofej sa vzniesla nad hlavy hráčov New Jersey Devils. Slabou útechou na zdrvené duše hokejistov Mighty Ducks bola trofej Conn Smythe, ktorú získal brankár Jean-Sebastien Giguere za svoje neuveriteľné výkony v play-off.
Pred sezónou 2003/2004 nastali v kádri Mighty Ducks výrazné zmeny. Najdôležitejšou bol odchod dlhoročnej opory a najproduktívnejšieho hráča histórie klubu Paula Kariyu do Colorada. Okrem neho opustili rady káčerov i obranca Fredrik Olauson a útočníci Patric Kjellberg s Adamom Oatesom. Stratu spomínaných hráčov malo nahradiť angažovanie Craiga Johnsona z Los Angeles, Václava Prospala z Tampy Bay a predovšetkým centra Sergeja Fiodorova z Detroitu.
Fiodorov s Prospalom sa stali najproduktívnejšími hráčmi Anaheimu, ale nedokázali plne nahradiť Kariyu s Oatesom. Paul Kariya totiž zbieral vo svojích dobrých sezónach viac, než 100 bodov, zatiaľ čo Sergej Fiodorov nazbieral v 80-tich súbojoch „len“ 65 bodov.
Celkovo získali káčeri v 82 zápasoch základnej časti len 76 bodov a to znamenalo ústup z vydobytých pozícií. Anaheimu patrilo až dvanáste miesto v Západnej konferencii (v Pacifickej divízii bol horší len Phoenix) a to na účasť v play-off stačiť nemohlo.
Nasledujúca sezóna bola pre štrajk v NHL zrušená a pred štartom ročníka 2005/06 nastalo v Anaheime viacero dôležitých zmien. Tou najväčšou bol fakt, že klub kúpili od spoločnosti Walt Disney Henri Samueli s manželkou Susan.
Veľký optimizmus priniesol návrat Teemu Selänneho, ako i podpis zmluvy so špičkovým obrancom Scottom Niedermayerom, ktorého okamžite vymenovali za kapitána tímu. Ducks však vstup do sezóny nevyšiel a klub na to zareagoval výmenou trápiaceho sa Sergeja Fiodorova do Columbusu Blue Jackets za Tylera Wrighta a Francoisa Beauchemina. Po tejto výmene sa Anaheim zlepšil a koncom novembra už mal opäť pozitívnu bilanciu. Po priemernom decembri prišla skvelá januárová forma a káčeri prehrali v riadnom hracom čase len dva zápasy. Po olympijskej prestávke vyhrali Ducks desať z trinástich duelov a a výsledkom bol nový klubový rekord - 98 bodov, ako i jasný postup do play-off. Teemu Selänne nastrieľal 40 gólov a získal prestížnu trofej Billa Mastertona za oddanie hokeju.
V play-off narazil Anaheim na favorizované Calgary a v bráne sa v prvých piatich zápasoch striedali Jean Sebastien Giguere a Iľja Bryzgalov. Ducks stáli pred vyradením a po piatich zápasoch prehrávali 2:3. Na domácom ľade ale vychytal Bryzgalov víťazstvo 2:1 a v siedmom zápase predviedol ďalší famózny výkon. Poctivá obrana káčerov dovolila Flames len 22 striel a po víťazstve 3:0 postupovali zverenci Randyho Carlyla. Aj v druhom kole dostal dôveru Bryzgalov a po dvoch domácich shutoutoch viedli Ducks nad Coloradom Avalanche 2:0. V treťom zápase prišla výhra 4:3 po predĺžení a potom nasledovali veľké chvíle Jofrrey Lupula, ktorý strelil lavínam štyri góly a po víťazstve 4:1 sa ocitol Anaheim po druhýkrát vo svojej histórii vo finále konferencie.
Rýchle vyradenie lavín malo za následok dlhú osemdňovú pauzu bez zápasu. To malo na Ducks negatívny dopad a Edmonton Oilers vyhral prvé dva zápasy v Anaheime. V treťom súboji strelili olejári tri góly v prvých piatich minútach a v tretej tretine viedli už 4:0. Ducks sa dokázali vzchopiť, ale napokon prehrali tesne 4:5 a v sérii prehrávali 0:3. Vo štvrtom zápase sa vrátil do brány J. S. Giguere a ten pomohol káčerom k výhre 6:3. Po piatom zápase sa však séria pre tím z Kalifornie skončila a Edmonton postúpil do finále proti Caroline.
Po sezóne zlanárili káčeri ďalšiu veľkú posilu. Práve z kádra Edmontonu totiž zamieril do Anaheimu elitný obranca Chris Pronger. To ale nebola jediná veľká novinka. Z názvu klubu totiž vypadlo slovo Mighty a klub sa premenoval na Anaheim Ducks. Zmenili sa i klubové farby (novými sa stali čierna, zlatá, oranžová a biela), dresy a na svete bolo nové logo. Hala Arrowhead Pond bola zároveň premenovaná na Honda Center.
V júli vymenili Ducks mladého kanoniera Lupula v rámci angažovania Prongera za talentovaného obrancu Ladislava Šmída a miesto v prvom kole draftu 2007 i v druhom kole draftu 2008.
Do sezóny 2006/07 vstúpili káčeri výborne a po novembrovej výhre 6:0 nad Vancouverom mali skvelú bilanciu 12-0-4. Ducks neprehrali prvých šestnásť zápasov sezóny a vytvorili tak nový rekord novodobej histórie NHL. Niečo podobné sa podarilo naposledy v roku 1983 Edmontonu Oilers. Ich šnúru ukončila až prehra 0:3 s Calgary.
V apríli si potom hokejisti Anaheimu vybojovali po prvýkrát vo svojej histórii divízny titul, keď vyhrali Pacifickú divíziu. Základnú časť ukončili s celkovým ziskom 110 bodov, čo bol tiež klubový rekord. Vo finále si Anaheim poradil v piatich zápasoch s Ottawou Senators. Do série vstúpili káčeri ideálne a na domácom ľade vyhrali prvý i druhý zápas. V prvom súboji vyhrali Ducks 3:2, pričom víťazný gól strelil v 58. minúte Travis Moen. Hrdinami druhéh
V decembri potom vyhrali Ducks na ľade Floridy 5:4 a vytvorili tak klubový rekord v počte výhier v rade na ľadoch súperov (6). V prvých 33 zápasoch pritom získali 54 bodov, čo sa podarilo naposledy v roku 1979 Philadelphii. 16. januára 2007 potom odohral Anaheim svoj jubilejný tisíci zápas v základnej časti. 11. marca nasledoval zisk tisíceho bodu.Do play-off vstupovali káčeri ako druhý nasadený tím Západnej konferencie a v prvom kole si poradili s Minnesotou Wild 4:1 na zápasy. Prekážkou nebol ani Vancouver Canucks, ktorý vyradili Ducks rovnakým pomerom. Napínavejšia bola finálová séria Západnej konferencie, ktorú síce vyhral Anaheim 4:2, ale vo viacerých zápasoch herne dominovali červené krídla. Zlomom bol hlavne piaty duel, v ktorom prehrávali Ducks ešte v poslednej minúte 0:1. 47 sekúnd pred koncom vyrovnal tečovanou strelou Niedermayer a v predĺžení rozhodol kanonier Teemu Selänne.
o duelu boli brankár Jean Sebastien Giguere, ktorý vychytal čisté konto a útočník Samuel Pahlsson, ktorý strelil päť minút pred koncom jediný gól zápasu. V treťom súboji podľahli senátorom 3:5, ale vo štvrtom vyhrali dvomi gólmi McDonalda a jedným z hokejky Pennera 3:2. Na toto stretnutie pritom nastúpili bez svojho elitného obrancu Chrisa Prongera, ktorý inkasoval jednozápasový trest po faule na McAmmonda. V rozhodujúcom piatom zápase potom doma nedali kanadskému mužstvu šancu a po víťazstve 6:3 mohol kapitán Scott Niedermayer zodvihnúť nad hlavu po prvýkrát v histórii Stanleyho pohár. Práve skúsený obranca získal zároveň aj Conn Smythe Trophy určenú pre najužitočnejšieho hráča play-off.
Dresy Anaheimu Mighty Ducks:
Aktuálne dresy
Stanley Cup:
Finále Stanley Cupu: (2)
2003, 2007
Finále konferencie: (3)
2003, 2006, 2007
Divízny titul: (1)
2007
Účasť v play-off: (5)
1997, 1999, 2003, 2006, 2007
Pierre Page 1997/98
Craig Hartsburg 1998/99-2000/01
Guy Charlton 2000/01
Bryan Murray 2001/02
Mike Babcock 2002/03-2003/04
Randy Carlyle 2005/06-do dnes
Randy Ladouceur 1994/95-1995/96
Paul Kariya 1996/97-1997/98
Teemu Selanne 1997/98
Paul Kariya 1998/99-2002/03
Steve Rucchin 2003/04
Scott Niedermayer 2005/06-do dnes