Phoenix Coyotes
Klub Phoenix Coyotes je nástupcom Winnipegu Jets a v NHL pôsobí od sezóny 1996/97.
Pri voľbe názvu sa vychádzalo z polohy Phoenixu v juhozápadnej púšti. Jedným z typických zvierat tejto oblasti je kojot a práve tohto predátora si vybral manažment nového klubu do názvu. Logo klubu predstavuje hlava zavíjajúceho kojota.
Klubovými farbami sú tehlovo červená, piesková a biela. Od svojho vzniku hrávali Coyotes v hale America West Arena, počas sezóny 2003/2004 sa však presťahovali do Glendale Areny.
Farmárskym tímom Phoenixu je Utah Grizzlies pôsobiaci v AHL.
Ako sme už spomínali, história Phoenixu Coyotes sa začala písať v roku 1996. Klub Winnipeg Jets mal veľké finančné problémy a tak sa ho napokon rozhodli jeho majitelia predať do Arizony. Do slnečného údolia sa tak vrátil špičkový hokej po dvadsiatich rokoch. V rozpätí rokov 1974-77 tu totiž pôsobil klub Roadrunners, ktorý bol členom WHA.
Historicky prvé dresy predstavili zástupcovia Coyotes 26. augusta v Hard Rock Café. Slávnostného predstavenia sa zúčastnili i starosta Phoenixu Skip Rimsza a roková legenda Alice Cooper.
Nasledovali prvé pohyby v kádri. Funkcionári Phoenixu sa rozhodli vymeniť Alexeja Žamnova a Craiga Millsa do Chicaga, pričom získali centra Jeremy Roenicka a voľbu v prvom kole draftu 1997. Za hlavného trénera bol vymenovaný Don Hay.
Na svoj prvý zápas v histórii nastúpili kojoti 5. októbra 1996 v Hartforde. Po prehre 0:1 cestoval Phoenix na ľad Bostonu. Vo Fleet Centre strelil Mike Gartner prvý gól v dejinách klubu a neskôr sa mu podarilo zaznamenať i prvý hetrik. Domáci debut Coyotes bol na programe 10. októbra. Vypredaná America West Arena (16 210 divákov) bola svedkom víťazstva nad San Jose Sharks v pomere 4:1.
Lídrom tímu sa stal od úvodu Keith Tkachuk, ktorý nastrieľal v debutovej sezóne Phoenixu skvelých 52 gólov a výraznou mierou prispel k tretiemu miestu nováčika v Centrálnej divízii. Svoj prvý zápas v play-off dokázali kojoti vyhrať, ale celkovo prehrali sériu s Anaheimom 3:4 na zápasy a nadviazali tak na tradíciu neúspešných prvých kôl Winnipegu.
Po sezóne oznámil Don Hay rezignáciu a trénerske žezlo po ňom prevzal Jim Schoenfeld. Dôležitým krokom bolo i otvorenie novej tréningovej haly v North Scottsdale.
V septembri Richard Burke oznámil odkúpenie podielu od spolumajiteľa Stevena Glucksterna, čím sa stal jediným majiteľom Phoenixu Coyotes.
V sezóne 1997/98 sa Phoenix spoliehal opäť na produktivitu trojice Keith Tkachuk, Jeremey Roenick a Cliff Ronning. V bráne podával spoľahlivé výkony Nikolaj Chabibulin. V decembri sa však pozornosť obrátila na iného hráča. Mike Gartner totiž strelil v Toronte ako piaty hokejista v histórii NHL sedemstý gól a zaradil sa tak k legendárnej štvorici Wayne Gretzky, Gordie Howe, Marcel Dionne, a Phil Esposito.
Tkachuk nastrieľal 40 gólov a Coyotes postúpili opäť do play-off. Ani tentoraz sa však v nadstavbovej časti dlho neohriali a po šiestich súbojoch s Detroitom sa pre kojotov sezóna skončila.
Po sezóne 97/98 ukončil Mike Gartner bohatú kariéru a vedenie NHL ho slávnostne uviedlo do Siene slávy.
Pred ročníkom 1998/99 prešla NHL transformáciou a počet divízií stúpol zo štyroch na šesť. Kojotom sa v novej Pacifickej divízii darilo a odmenou za výborné výkony bola nominácia piatich zástupcov Phoenixu na All-Star zápas. Tréner Jim Schoenfeld bol vymenovaný za asistenta trénera Severnej Ameriky a na ľade korčuľovali Jereme Roenick, Keith Tkachuk, Nikolaj Chabibulin a Teppo Numminen. Fínsky obranca bol dokonca v úvodnej päťke Európy.
28. januára strelil Rick Tocchet ako 52. hráč v histórii NHL jubilejný 400. gól v kariére. V závere sezóny posilnil rady Phoenixu Robert Reichel z Toronta. V základnej časti stihol odohrať v drese kojotov 13 zápasov a nazbieral v nich trinásť bodov.
Po základnej časti patrila Coyotes výborná druhá priečka a fanúšikovia začali veriť, že tentokrát sa už ich miláčikom podarí zlomiť prekliatie prvého kola. Hráči St. Louis Blues však boli proti a v rozhodujúcom siedmom súboji mali pevnejšie nervy. Frustrácia z vypadnutia bola veľká i vzhľadom na fakt, že kojoti premrhali vedenie 3:1 na zápasy. Tréner Jim Schoenfeld reagoval na neúspech v play-off odstúpením a na jeho miesto angažovalo vedenie Boba Francisa.
V máji sa konalo v Scottsdale dôležité referendum, v ktorom až 63% voličov súhlasilo s vybudovaním novej arény pre Phoenix Coyotes.
Pod vedením nového trénera a s novým brankárom pokračovali kojoti v solídnej hre. Miesto Nikolaja Chabibulina zaujal Sean Burke a Phoenix sa opäť prebojoval do vyraďovacej časti. Rick Tocchet odohral proti Edmontonu jubilejný tisíci zápas v kariére. K tradične produktívnemu Roenickovi sa pridal Shane Doan, ktorý nazbieral 51 bodov. V priebehu sezóny posilnili rady kojotov Mikael Renberg z Philadelphie, Lyle Odelein z New Jersey a Todd Gill z Detroitu. V drese Coyotes sa po prvýkrát v histórii objavil i slovenský hokejista. Radoslav Suchý odohral v obrane kojotov 60 zápasov, pričom zaznamenal 6 nahrávok. Nadstavbová časť priniesla pre fanúšikov starú známu pesničku. Phoenix opäť zlyhal v prvom kole a ďalej postupovalo Colorado Avalanche.
Dôležité veci sa diali i mimo ľadovej plochy. Majiteľ tímu Richard Burke súhlasil s ponukou skupiny obchodníkov okolo Steva Ellmana a klub sa dostal do nových rúk. Jedným zo spolumajiteľov sa stal i najslávnejší hráč histórie Wayne Gretzky.
Coyotes vstúpili do sezóny 2000/2001 ráznym krokom a brankár Sean Burke získal v októbri ocenenie Hráč mesiaca. V novembri sa veľmi škaredým faulom hokejkou prezentoval Brad May, ktorý si za svoj zákrok vyslúžil 20-zápasový trest. Gretzky čoskoro zistil, že vlastniť tím nie je žiadna ľahká záležitosť. Phoenix potreboval peniaze na novú arénu a finančné problémy napokon donútili manažment v závere základnej časti k predaju kapitána Keitha Tkachuka do St. Louis Blues. Opačným smerom putovali dvaja Slováci – Michal Handzuš a Ladislav Nagy. Okrem nich získal Phoenix i Jeffa Taffa a miesto v prvom kole draftu 2002. Vo februári sa vzdal Bobby Smith funkcie generálneho manažéra klubu a jeho miesto zaujal Cliff Fletcher. Toho v lete nahradil Michael Barnett.
Výborné výkony Seana Burka primäli vedenie k výmene Nikolaja Chabibulina do Tampy Bay. Ruský gólman, ktorý si naštrbil vzťahy s vedením dlhým vyjednávaním o novej zmluve, odišiel spoločne so Stanislavom Neckářom výmenou za Paula Maru, Mika Johnsona, Ruslana Zainulina a miesto v druhom kole draftu.
Coyotes dosiahli bilanciu 35-27-17-3 a postup do vyraďovacej časti im ušiel o vlások. Po sezóne prišli i o ďalšiu hviezdu, keď Jeremy Roenick, ktorý zaznamenal vo februári jubilejný 400. gól v kariére, podpísal ako voľný agent zmluvu s Philadelphiou Flyers.
Napriek škrtom v rozpočte produkovali Coyotes v sezóne 2001/2002 solídny hokej. Sean Burke bol oporou omladeného tímu (v marci získal ocenenie Hráč mesiaca) a veľkou mierou prispel k bilancii 40-27-9-6. Kojotom chýbalo len päť bodov na zisk prvého divízneho titulu od vstupu do NHL. V play-off však Phoenix nadviazal na neúspešnú bilanciu prvých kôl, keď tentoraz stroskotal na San José Sharks.
Slováci Michal Handzuš a Ladislav Nagy patrili k oporám mužstva a spoločne nazbierali 86 bodov. Radoslav Suchý odohral v obrane kojotov 81 zápasov, v ktorých zaznamenal 17 bodov a premiéru v drese s kojotom na hrudi si odbil i štvrtý Slovák v kádri Branko Radivojevič. Ten dostal príležitosť v 18-tich zápasoch, pričom strelil 4 góly.
Svoj tisíci zápas v NHL odohral v marci Teppo Numminen. Fínsky obranca sa stal zároveň hráčom s najväčším počtom odohraných zápasov v klubovej histórii (vrátane Winnipegu).
Počas posezónneho udeľovania cien získal preberal trofej po prvýkrát i zástupca Coyotes. Bob Francis totiž získal Jack Adams Award určenú pre najlepšieho trénera roka. Nadviazal tak na svojho otca Emila, ktorý získal túto trofej dvakrát. Prácu Francisa ocenilo i vedenie Phoenixu, ktoré s ním podpísalo nový 4-ročný kontrakt.
Pozitívnou správou pre Coyotes bolo rozhodnutie mestskej rady v Glendale, ktorá schválila výstavbu nového štadióna.
Sezónu 2002/2003 už zahájil Phoenix bez Michala Handzuša. Slovenský útočník totiž prestúpil do Philadelphie Flyers. Coyotes ale získali zvučné meno v podobe voľného agenta Tonyho Amonta. Amonte však odohral za kojotov len 59 zápasov a potom sa pobral za Handzušom do Philadelphie. Opačným smerom zamierili Guillaume Lefebvre a klub z Arizony získal i dve miesta v drafte. Zdravotné problémy dovolili Burkovi odchytať len 22 zápasov a tak sa v bráne striedali Zac Bierk a Brian Boucher. V marci oslávil pekné jubileum Paul Ranheim, ktorý nastúpil na svoj tisíci zápas v kariére. Zaujímavý zápis do dejín NHL sa zrodil i 8. januára. Zac Bierk a Michael Leighton z Chicaga sa stali prvými brankármi, ktorí zaznamenali svoj prvý shutout v kariére počas toho istého zápasu, keď sa súboj Phoenix-Chicago skončil bezgólovou remízou. Bierk pritom zaznamenal 40 úspešných zásahov.
Počas sezóny opustili rady kojotov okrem Amonta i Daniel Briere, Ramzi Abid, Claude Lemieux, Dan Focht a Brad May. Do kádra naopak pribudli Ján Hrdina, Chris Gratton, Paul Ranheim, Brad Ferencem a Scott Pellerin.
Coyotes napokon nedokázali nadviazať na predošlú úspešnú sezónu a s bilanciou 31-35-11-5 skončili až na štvrtom mieste svojej divízie. Pre Phoenix to bola vôbec najhoršia sezóna v histórii klubu.
Z pohľadu slovenského fanúšika to až také zlé nebolo, veď Ladislav Nagy obsadil v kanadskom bodovaní Phoenixu pekné tretie miesto za Johnsonom a Doanom. Rodák z Košíc nazbieral v 80-tich zápasoch 57 bodov za 22 gólov a 35 nahrávok. Radoslav Suchý patril medzi opory defenzívnych radov a odohral 77 stretnutí. Branko Radivojevič sa stal po premiérovej sezóne platným hráčom základnej zostavy a v 79-tich zápasoch zaznamenal 27 bodov, pričom strelil 12 gólov.
Rok 2003 bol novým začiatkom Coyotes. Phoenix predstavil nové dresy, nové logo a 27. decembra odohral svoj prvý zápas v novej Glendale Arene. V čase sťahovania do nového domovského stánku mali kojoti vyrovnanú bilanciu 10-11-11-1. Premiérový súboj v Glendale Arene priniesol prehru s Nashvillom 1:3, ale už o niekoľko dní nadišli veľké dni brankára Briana Bouchera. Ten dokázal vychytať päť zápasov s čistým kontom v rade a s celkovým počtom 332:01 minút bez inkasovaného gólu sa zaradil na čelo historických tabuliek. Skvelé výkony Bouchera spôsobili nadbytočnosť Seana Burka a tak ho Phoenix vymenil spoločne s Brankom Radivojevičom do Philadelphie za útočníka Mika Comrieho. Neskôr na jeho miesto angažoval Brenta Johnsona zo St. Louis. Počas sezóny opustili káder Coyotes i Jan Hrdina, Chris Gratton, Brian Savage, Mike Sillinger a Landon Wilson. Klub z Arizony posilnili okrem Comrieho i Derek Morris z Colorada, Michael Rupp z New Jersey a Ivan Novoselcev z Floridy.
Po skvelej bezgólovej sérii Bouchera sa výsledky Coyotes zhoršili. Kríza tímu vyvrcholila februárovým prepustením trénera Boba Francisa, ktorého nahradil Rick Bowness. Pozitívna zmena však nenastala a Phoenix obsadil s bilanciou 22-36-18-6 posledné miesto v divízii.
Po sezóne 2003/2004 prestúpil Radoslav Suchý (odohral všetkých 82 zápasov) do Columbusu Blue Jackets a v kádri Coyotes ostal už len jediný Slovák – Ladislav Nagy. Ten má za sebou mimoriadne úspešnú sezónu. V hodnotení kanadského bodovania tímu obsadil druhé miesto za Shane Doanom a mohlo to byť i lepšie, nebyť zranenia ruky. V 55-tich zápasoch nastrieľal Laco 24 gólov a pridal k nim 28 nahrávok. Najproduktívnejší hráč tímu Doan získal v 79-tich súbojoch 68 bodov.
Staré a nové logo Phoenixu Coyotes:
Aktuálne dresy Phoenixu Coyotes: