Tampa Bay Lightning
Klub Tampa Bay Lighting patrí medzi najmladšie v NHL, ale i napriek tomu má na svojom konte väčší úspech, než množstvo tradičných klubov. V sezóne 2003/04 totiž dokázali blesky získať slávny Stanley Cup.
Názov Lightning (Blesky) vznikol veľmi prirodzene, keďže sa Tampa nachádza na Floride a tá je považovaná za hlavné mesto bleskov a búrok na svete.
Blesk dominuje i logu klubu a je umiestnený v striebornom kruhu, v ktorom sa nachádza i nadpis Tampa Bay Lightning. Farbami klubu sú čierna, modrá, strieborná a biela.
História Tampy Bay Lightning sa začala písať začiatkom 90-tych rokov. Vzhľadom na vzrastajúci záujem o hokej v USA sa vedenie NHL rozhodlo expandovať na hokejovo netypické miesto, akým bola floridská Tampa. Na čelo tohto zaujímavého projektu sa postavil legendárny Phil Esposito a ako lákadlo poslúžil exhibičný zápas v Suncoast Dome v roku 1990. V rámci tohto stretnutia sa na ľade stretli Mario Lemieux v drese Pittsburghu Penguins a Wayne Gretzky z Los Angeles Kings. Tento zápas sledovalo 25 581 divákov.
Lighting začali hneď od úvodu budovať solídnu štruktúru a prezident Phil Esposito dosadil na post trénera Terryho Crispa, teda muža, ktorý len pár rokov predtým získal s Calgary Flames Stanleyho pohár.
Pred sezónou 1992/93 už bolo všetko pripravené na premiérovú sezónu bleskov v NHL. V rámci prípravných zápasov vzbudila Tampa obrovskú pozornosť, keď do svojej bránky postavila Manon Rheumenovú. Tá sa stala prvou ženou v bránke klubu NHL. Manon odchytala 23. septembra v prípravnom stretnutí proti St. Louis Blues jednu tretinu, pričom zneškodnila sedem z deviatich striel. Touto tretinou kariéra Manon neskončila, pretože Rheumenová vzápätí podpísala zmluvu s Atlantou, ktorá bola farmou Lightning. V súťažnom stretnutí NHL sa však na ľad nikdy nedostala.
Vstup do NHL sa Tampe Bay v hale Expo Hall vydaril na výbornú a blesky vyprášili obhajujúceho víťaza Campbellovej konferencie Chicago Blackhawks 7:3. Štyrmi gólmi sa pritom blysol Chris Kontos. Lightning sa však potom vrátili z nebies späť na zem a krutou realitou bolo posledné miesto v Norrisovej divízii s bilanciou 23-54-7. Hlavnou vecou ale bola skutočnosť, že klub z Floridy dokázal získať viac bodov, než ďalší nováčik z Ottawy.
V debutovej sezóne chránil svätyňu bleskov predovšetkým Pat Jablonski, ktorý sa v bráne striedal s Wendellom Youngom a Jean-Claude Bergeronom. Najproduktívnejším hráčom tímu bol Brian Bradley, ktorý nastrieľal výborných 42 gólov a okrem toho získal i 44 asistencií. Sekundovať sa mu snažili John Tucker, Chris Kontos a Rob Zamuner. Tampa nemala v kádri žiadneho Slováka a československú školu reprezentoval len obranca Roman Hamrlík.
Po úvodnej sezóne v Expo Hall podpísali Lightning dvojročnú zmluvu s halou Suncoast Dome, ktorá bola následne premenovaná na Thunderdome. Prvý zápas v sezóne 93/94 sledovalo 27 227 divákov. Domov však odchádzali sklamaní, keďže blesky ledva blikali a s nováčikom súťaže Floridou Panthers prehrali 0:2. Divácky záujem ale neopadal a v 41 domácich stretnutiach navštívilo súboje Lightning až 805 901 fanúšikov, čo predstavovalo slušný priemer 19 656 divákov na zápas. Podpora z hľadiska na všetko nestačila a Tampa obsadila posledné miesto v Atlantickej divízii. S bilanciou 30-43-11 pritom nestačila ani na nováčika Floridu Panthers.
Brian Bradley bol opäť najproduktívnejším hokejistom Tampy, ale tentoraz nazbieral len 64 bodov (24+40). O deväť bodov zaznamenal druhý najproduktívnejší hráč bleskov – Čech Petr Klíma. Pata Jablonskeho vytlačil z pozície klubovej jednotky na brankárskom poste Daren Puppa.
Tampa Bay si postupne vytvárala širokú fanúšikovskú základňu, ale toto úsilie bolo trochu naštrbené štvormesačným štrajkom v sezóne 1994/95. V skrátenej sezóne skončili blesky na šiestom mieste s negatívnou bilanciou 17-28-3.
Aj do tretice nazbieral najviac bodov z hráčov Lightning Brian Bradley (40 v 46-tich zápasoch). Cennými posilami boli Paul Ysebaert z Chicaga a Alexander Semak z New Jersey.
Vytúžené zlepšenie nastalo až v štvrtej sezóne. V ročníku 1995/96 sa Tampa Bay po prvýkrát vo svojej histórii dostala do play-off, keď v boji o postup o dva body porazila úradujúceho obhajcu titulu z New Jersey. O pozitívnu bilanciu 38-32-12 sa najviac pričinil už tradične Brian Bradley, ktorý získal v 75 zápasoch 79 bodov. Na ďalších priečkach kanadského bodovania klubu sa umiestnili Roman Hamrlík, Alexander Selivanov, Petr Klíma, John Cullen a Brian Bellows.
V historicky prvých dvoch zápasoch vo vyraďovacej časti Tampa na ľade Philadelphie Flyers raz vyhrala a raz prehrala. V domácom Thunderdome potom rozjasal 25 945 fanúšikov víťazným gólom na 5:4 v predĺžení Alexaner Selivanov. Flyers v ďalšej časti série zúročili svoje väčšie skúsenosti a vyhrali nasledujúce tri zápasy.
Po roku v malom výstavnom centre a troch rokoch v prebudovanom baseballovom štadióne sa Lightning pred sezónou 1996/97 konečne presťahovali do vlastnej pravej hokejovej arény. 20. októbra dokázali v historicky prvom zápase v Ice Palace pred vypredaným hľadiskom (19 500 divákov) zdolať New York Rangers aj s Waynom Gretzkym v zostave v pomere 5:3.
Ďalší priebeh sezóny už ale taký pozitívny nebol a bilancia 32-40-10 nestačila na viac, než šieste miesto.
Po rokoch strávených na čele kanadského bodovania tímu odohral Brian Bradley len 35 zápasov a tak ho na poste lídra klubu nahradil Chris Gratton, ktorý získal 62 bodov (30+32). Najviac gólov Lightning nastrieľal Dino Ciccarelli (35). Novou brankárskou jednotkou sa stal Rick Tabaracci, ktorý prišiel z Calgary a dvojku mu robil Corey Schwab.
Do sezóny 1997/98 nastúpili blesky bez jedného zo svojich najlepších hráčov. John Cullen totiž v tom čase bojoval s rakovinou a podroboval sa chemoterapii. Lightning sa trápili a výsledkom bolo posledné miesto v divízii s bilanciou 17-55-10. Tréner Terry Crisp bol po tomto výsledku odvolaný a druhým koučom v histórii Tampy sa stal Jacques Demers. Ten zároveň nahradil na poste generálneho manažéra Phila Esposita.
Po odchode Ricka Tabaracciho odchytal najviac zápasov v základnej časti Mark Fitzpatrick, ktorý sa striedal s Darenom Puppom. O slabej útočnej sile Lightning svedčí i skutočnosť, že najproduktívnejší hráč tímu Paul Ysebaert získal len 40 bodov a najlepším strelcom mužstva sa stali so šestnástimi presnými zásahmi Mikael Renberg a Alexander Selivanov.
V priebehu sezóny manažment nezaháľal a do svojich radov získal Stephane Richera, Davida Wilkieho, Jassena Cullimora a Darcy Tuckera z Montrealu Canadiens, Sandy McCarthyho z Calgary Flames, Jody Hulla a Marka Fitzpatricka z Floridy Panthers, Steva Kellyho z Edmontonu Oilers, Andreja Nazarova zo San José Sharks a Enrica Cicconeho z Caroliny Hurricanes. Z Floridy naopak odišli Roman Hamrlík, Jeff Toms, Dino Ciccarelli, Jason Wiemer, Jeff Norton, Patrick Poulin, Igor Uľanov, Brian Marchment, Jamie Huscroft a Mick Vukota. Káder Lightning teda prešiel zemetrasením.
John Cullen absolvoval po úspešnej chemoterapii návrat na ľadovú v sezóne 1998/99. Nastúpil však už len na štyri stretnutia a potom sa stal v Lightning asistentom trénera. Hrdinský boj Cullena jeho spoluhráčov nedokázal rovnako inšpirovať a Tampa Bay sa počas celej sezóny trápila. V novovytvorenej Juhovýchodnej divízii získala len 19 víťazstiev a horšiu bilanciu mal v NHL len nováčik Nashville Predators.
O biednej ofenzíve bleskov najlepšie svedčí skutočnosť, že najproduktívnejší hráč tímu Darcy Tucker nazbieral len 43 bodov. Druhý v poradí bodovania tímu skončil Wendel Clark, ale ten prestúpil počas sezóny do Detroitu Red Wings. Okrem neho opustili rady Lightning i Alexander Selivanov, Mikael Renberg, či Dyamond Langkow. Novými posilami sa naopak stali Petr Svoboda, Chris Gratton, Colin Forbes, Mike Sillinger a Alexander Daigle z Philadelphie, či Michael Nylander z Calgary.
Po prvýkrát v histórii klubu sa v drese s bleskom na hrudi objavil i slovenský hokejista. Útočník Róbert Petrovický nastúpil v 28 zápasoch, pričom strelil tri góly a svojim spoluhráčom nahral na štyri presné zásahy.
Takmer na chlp rovnako dobačovali Lightning aj v sezóne 1999/2000. V kolónke počtu víťazstiev svietila opäť devätnástka a len dvaja hráči dokázali streliť viac, než dvadsať gólov – Vincent Lecavalier 25 a Fredrik Modin 22.
Pozíciu jednotky v bráne zaujal Dan Cloutier a v priebehu roka prešiel káder Tampy Bay obrovskými zmenami. Z Floridy sa sťahovali Chris Gratton, Mike Sillinger, Darcy Tucker, Stephane Richer, Viačeslav Bucajev a Michael Nylander. Nový tréner Steve Ludzik mohol naopak privítať Mike Johnstona, Briana Holzingera, Todda Warrinera, Ryana Johnsona, Wayne Primeaua, Andreasa Johanssona, Jaroslava Svejkovského, Steva Martinsa, Bruce Gardinera, Bryana Muira, Cory Saricha, Pavla Torgajeva a Dwayne Haya. Pohyb v klube Tampa Bay Lighting bol teda rušnejší, než na Prístavnom moste v plnej špičke.
Róbert Petrovický začal dostávať viac príležitostí, než v predošlej sezóne a na ľad naskočil v 43 stretnutiach. Jeho bilancia bola sedem gólov a desať nahrávok. Po sezóne prestúpil košický rodák do NY Islanders.
Iskra chýbala bleskom aj v ročníku 2000/01. Už po tretíkrát v posledných štyroch rokoch obsadila Tampa nelichotivé posledné miesto a fanúšikovia Lightning sa tešili z víťazstva len v 24 prípadoch. Najlepším strelcom mužstva bol Švéd Fredrik Modin, ktorý zaznamenal 32 gólov. Najproduktívnejším zverencom trénera Steva Ludzika bol Brad Richards. Rodák z Murray Harbour získal v 82 zápasoch 62 bodov. Napriek slabej sezóne sa už začali rysovať hviezdy budúcnosti, keď prvé štyri priečky kanadského bodovania Tampy obsadili Richards, Modin, Vincent Lecavalier a Martin St. Louis. Ich veľké chvíle však prišli až v nasledujúcich sezónach. Prvé dva zápasy v drese bleskov odohral brankár Nikolaj Chabibulin. Jasnou jednotkou tímu bol však Kevin Weekes.
V ročníku 2001/2002 oslavovali Lighting desiate výročie svojho vzniku. Pod vedením nového trénera Johna Tortorellu vyhrala Tampa 27 zápsov, čo stačilo len na nepostupové tretie miesto v divízii. Aj napriek slabým výsledkom ale svitalo bleskom na lepšiu budúcnosť.
Najväčším pozitívom sezóny boli skvelé výkony brankára Nikolaja Chabibulina. Rus zaznamenal priemer inkasovaných gólov na zápas 2,32 a dokonca si zachytal i v Zápase hviezd NHL. Gólman s prezývkou „Pohyblivá stena“ nastúpil v drese Európy v tretej tretine a za svoj skvelý výkon by si určite vyslúžil titul najužitočnejšieho hráča All-Star zápasu. O tomto honore sa však rozhodlo ešte predtým, než stihol Nikolaj predviesť svoje umenie.
K hlavným ofenzívnym motorom Richardsovi, Lecavalierovi a St. Louisovi sa pridali Václav Prospal a Dave Andreychuk. Obrannej línii velil Čech Pavel Kubina.
V priebehu sezóny si v drese bleskov zahrali až traja Slováci. Zdeno Cíger stihol po príchode z NY Rangers odohrať 27 stretnutí, v ktorých dosiahol bilanciu 6+6. Len o zápas menej absolvoval Martin Cibák. Odchovanec Liptovského Mikuláša strelil svoj premiérový gól v NHL a pridal k nemu i päť nahrávok. Prvým slovenským obrancom v histórii Lightning sa stal Kristián Kudroč. V dvoch zápasoch sa ale do štatistík zapísať nestihol.
Vplyv trénera Johna Tortorellu sa začal prejavovať v sezóne 2002/03. Blesky metali na všetky strany hneď od úvodu a premožiteľa nenašli v prvých siedmich zápasoch. V solídnom hokeji pokračovali i v novembri a okrem víťazstiev im urobil radosť i míľnik kapitána Dave Andreychuka. Ten totiž 23. novembra v zápase proti New Jersey Devils strelil ako 14-ty hokejista v histórii NHL jubilejný 600. gól.
V decembri a januári forma Lightning upadla a Tampa sa dostala do negatívnej bilancie. V závere ale blesky opäť pridali a až do konca bojovali s Washingtonom Capitals o prvenstvo v Juhovýchodnej divízii. V záverečnom účtovaní základnej časti mali „Bolts“ na svojom konte o jediný bodík viac, než hokejisti z hlavného mesta USA. Po druhýkrát v histórii sa tak dostali do vyraďovacej časti.
Hlavnou hviezdou Tampy Bay sa stal Martin St. Louis. Tento nevysoký pravý krídelník totiž nastrieľal 37 gólov a v kanadskom bodovaní tímu obsadil celkovo štvrté miesto. Ešte viac bodov totiž nazbierali Václav Prospal (79), Vincent Lecavalier (78) a Brad Richards (74).
V priebehu sezóny zavítal na Floridu z Bostonu brankár John Grahame, ale skvelý Chabibulin ho do bránky často nepúšťal. Obranné rady posilnili bývalí tučniaci z Pittsburghu Marc Bergevin a Janne Laukkanen.
Stabilizovaný káder sa na play-off mimoriadne tešil a v Tampe zavládla po rokoch opäť hokejová nálada. V prvom kole narazili blesky na svojho najväčšieho rivala zo základnej časti – Washington. Šance Lighting vyzerali po prvých dvoch zápasoch biedne. Caps totiž dokázali v Tampe vyhrať obe stretnutia, pričom svojho súpera prestrieľali v pomere 9:3.
Séria sa potom sťahovala do Washingtonu a blesky zázračne ožili. Hlavným impulzom bol víťazný gól v presilovke 5:3 Vincenta Lecavaliera v predĺžení. V štvrtom zápase poslal dve strelecké vizitky Olafovi Kolzigovi kanonier Martin St. Louis a stav série bol vyrovnaný.
St. Louis zavelil do útoku i v piatom zápase na domácom ľade. Martin strelil v tretej tretine víťazný gól a o svojom postupe rozhodla Tampa Bay v šiestom súboji. Nikolaj Chabibulin podržal svojich spoluhráčov 60-timi úspešnými zákrokmi a víťaznú strelu vyslal v treťom predĺžení najpresnejší blesk Floridy – Martin St. Louis.
Tampa Bay tak prvýkrát vo svojej histórii vyhrala sériu v play-off a v druhom kole si trúfala i na majstrov defenzívy z New Jersey. Diabolská taktika Devils však opäť zabrala a po piatich stretnutiach boli zverenci Johna Tortorellu mimo hry. Lightning nepredali svoju kožu lacno a až v dvoch zápasoch prehrali až po predĺžení. V piatom stretnutí sa hrali dokonca predĺženia až tri a náhradný brankár John Grahame zneškodnil 47 zo 48 striel súpera. Na puk vyslaný z hokejky Granta Marshalla v treťom predĺžení už však zareagovať nestihol.
Napriek vypadnutiu mala Tampa za sebou najúspešnejšiu sezónu vo svojej histórii. V play-off žiaril najmä Martin St. Louis, ktorý získal v jedenástich zápasoch dvanásť bodov. Kontá súperov pritom zaťažil až siedmimi gólmi.
Vzostupný trend Lightning bol jasný, ale to najlepšie ešte len malo prísť.
Vstup do sezóny 2003/04 vyšiel bleskom perfektne a Bolts neprehrali prvých sedem zápasov. V solídnej hra pokračovali i naďalej a na začiatku novembra mali výbornú bilanciu 11-2-2-1. V nasledujúcich šiestich týždňoch ale forma zverencov Johna Tortorellu upadla a v decembri vyhrali Lightning len štyri zápasy. Zároveň tak prišli o prvé miesto v Juhovýchodnej divízii. Počas krízy sa snažil Tortorella vyskúšať možné i nemožné. Na istý čas dokonca posadil na lavičku brankára Chabibulina, či útočníka Vincenta Lecavaliera. Tieto pokusy boli napokon úspešné a obaja začali hrať v januári oveľa lepšie. Tampa Bay sa opäť rozbehla na plné obrátky a druhej polovici základnej časti prehrala len päť zápasov. Lecavalier pritom nastrieľal 32 gólov a spoluhráčom nahral na ďalších 34 presných zásahov.
Hlavným motorom útočnej snahy bleskov bol ale Martin St. Louis, ktorý zaznamenal 35 gólov a 56 nahrávok a získal Hart Trophy určenú pre najužitočnejšieho hráča ligy. Lightning s bilanciou 46-21-8-6 vyhrali Východnú konferenciu a John Tortorella si za to vyslúžil cenu pre najlepšieho trénera – Jack Adams Award.
Slovenský útočník Martin Cibák odohral v základnej časti 63 zápasov s bilanciou 2 góly a 7 nahrávok.
V play-off narazili v prvom kole blesky na ostrovanov z New Yorku. Po výhre i prehre v pomere 3:0 v St. Pete Times Forum vyhrala Tampa na ľade súpera tretí i štvrtý zápas. Chabibulin pritom v priebehu dvoch stretnutí zneškodnil 61 striel. O postupe do druhého kola rozhodol tradičný kanonier Martin St. Louis presnou ranou v predĺžení piateho zápasu.
Ďalším klubom, ktorý skončil na štíte Lightning bol slávny Montreal Canadiens. Lightning vyhrali vcelku poľahky úvodné dva zápasy na domácom ľade v pomere 4:0 a 3:1. Po presťahovaní do Montrealu pokračovala smršť južanov a vedenie 3:0 v sérii zabezpečil gólom na 4:3 v predĺžení Brad Richards. Dielo potom dokonali Bolts triumfom v pomere 3:1 a po presvedčivom postupe sa mohli tešiť na finále Východnej konferencie.
V ňom plánovali blesky striasť z oblohy letcov z Philadelphie. Prvý elektrický výboj znamenal víťazstvo 3:1 v otváracom súboji série. V druhom zápase ale utrpela Tampa jasnú prehru v pomere 2:6. Po príchode do Philadelphie sa Lighting otriasli a tretí zápas vyhrali pomerne hladko 4:1. Štvrtý zápas vyhrali opäť Flyers a tak sa séria vracala na Floridu za nerozhodného stavu.
Hviezdou piateho stretnutia bol Brad Richards, ktorý prispel k víťazstvu Tampy 4:2 dvomi gólmi. Tortorellovci tak získali šancu na postup do finále a svoju veľkú šancu chceli využiť už v šiestom zápase v Philadelphii. Vyrovnaný súboj dospel po remíze 4:4 do predĺženia, ale v ňom sa šťastena usmiala na Flyers.
Hala St. Pete Times Forum tak zažila svoj dovtedajší vrchol a Lighting rozjasali fanúšikov na vypredaných tribúnach rýchlym nástupom do rozhodujúceho siedmeho duelu. Vedenie 2:0 lež netrvalo dlho a v polovici druhej tretiny strelila Philadelphia kontaktný gól. Nikolaj Chabibulin sa potom ocitol pod intenzívnou paľbou, ale ruský brankár dokázal zneškodniť všetkých 31 striel a Tampa Bay sa po prvýkrát vo svojej histórii prebojovala do finále Stanleyho pohára!
Veľké finále malo prekvapivé obsadenie. Účasť Lightning predpovedalo len málo ľudí, ale ešte väčším šokom bol postup Calgary Flames. Finálová séria sa tak premenila na súboj USA proti Kanade.
Prvý zápas bleskom nevyšiel a nervozita spôsobila prehru 1:4. V nasledujúcej odvete sa ale karta obrátila a na vlas rovnakým výsledkom tentoraz vyhrali Bolts. Po sťahovaní do Calgary čakalo Tampu v Kanade pravé hokejové peklo. Tribúny štadiónu Saddledome pripomínali červené more. Kanada hostila svoje prvé finálové stretnutie v poslednej dekáde a tak nemalo nadšenie konca kraja. Nažhavené plamene dokázali utíšiť blesky z Južnej Floridy víťazstvom 3:0 a strelcov Lightning chytalo z brankára Mikku Kiprusoffa šialenstvo.
Miikka Kiprusoff zopakoval podobný výkon i v zápase číslo 4, pričom tentokrát inkasoval jediný gól z hokejky Brada Richardsa. Strelecký prach však jeho spoluhráčom tentoraz zvlhol a tak sa blesky radovali z tesného víťazstva 1:0.
Na piaty súboj cestovali Flames opäť na Floridu a domov sa vracali s cenným triumfom po góle Olega Saprykina v predĺžení. V tej chvíli to vyzeralo s Tampou Bay zle – nedobre. Rozvášnené publikum v Saddledome čakalo na rozhodujúce štvrté víťazstvo a druhý Stanley Cup v histórii Calgary. V dramatickom zápase si nedokázal ani jeden tím vypracovať náskok a po riadnom hracom čase svietil na svetelnej tabuli stav 2:2. Puk si cestičku do siete nenašiel ani v prvom predĺžení a o finálový thriller pokračoval. Stúpajúcu teplotu na vypredaných tribúnach napokon schladil na bod mrazu gólom v 33. sekunde druhého predĺženia najužitočnejší hráč ligy Martin St. Louis. O všetkom tak mal rozhodnúť siedmy súboj.
Rozhodujúci zápas sa niesol v znamení pozorných obrán. Lightning sa ujali dvomi gólmi Ruslana Fedotenka vedenia 2:0 a Nikolaj Chabibulin privádzal útočníkov Flames do zúfalstva.
V tretej tretine vsietil Craig Conroy v presilovke kontaktný gól a vykresal tak pre kanadský tím iskričku nádeje. Na viac sa už však plamene nezmohli a St. Pete Times Forum mohlo explodovať radosťou. Hoci celá Kanada tvrdila, že Stanley Cup patril skôr do oveľa hokejovejšieho Calgary, než do horúcej Tampy, hráči Lightning si slávnu striebornú trofej za svoje celoročné výkony plne zaslúžili.
Najemotívnejším momentom finálového večera bolo dvíhanie Stanleyho pohára nad hlavu veterána Dave Andreychuka, ktorý po tejto trofeji prahol asi najviac zo všetkých hráčov na ľade. Za najužitočnejšieho hráča play-off bol vyhlásený Brad Richards, ktorý nastrieľal v rámci cesty za Stanley Cupom 12 gólov a pridal k nim 14 nahrávok. Najproduktívnejší hráč bleskov v základnej časti Martin St. Louis získal len o dva body menej.
Sezóna 2004/05 bola pre neschopnosť dohodnúť sa na novej kolektívnej zmluve zrušená a tak si musela Tampa Bay na začiatok cesty za obhajobou majstrovského titulu počkať.
Do ročníka 2005/06 už ale vstúpia blesky bez jedného z hlavných strojcov najväčšieho úspechu v dejinách Lightning – brankára Nikolaja Chabibulina. Ten totiž prestúpil do Chicaga a v klietke Tampy ho nahradí Sean Burke.
Okrem neho opustil káder i druhý najproduktívnejší hráč bleskov v základnej časti sezóny 2003/04 – Cory Stillman, ktorý prestúpil ako voľný agent do Caroliny Hurricanes.
Obrovský význam má ale predĺženie kontraktov s Vincentom Lecavalierom, Martinom St. Louisom (dokonca až o šesť rokov) a kapitánon Dave Andreychukom.
Tréneri: (5)
Terry Crisp 1992/93-1997/98
Roger Paterson 1997/98
Jacques Demers 1997/98-1998/99
Steve Ludzik 1999/00-2000/01
John Tortorella 2000/01-do dnes
Štadióny: (3)
Expo Hall 1992/93
Thunder Dome* 1993/94-1995/96
St. Pete Times Forum**1996/97-do dnes
*-známy ako Tropicana Field
**-figuroval pod označením Ice Palace 1996/97-2001/02
Vyradené čísla: (1)
99 Wayne Gretzky (vyradené v celej NHL)
Členovia Siene slávy: (1)
Dennis Savard C 1993/94-1994/95
Kapitáni: (7)
bez kapitána 1992/93-1994/95
Paul Ysebaert 1995/96-1997/98
Mikeal Renberg 1997/98
Rob Zamuner 1998/99
Bill Houlder 1999/00
Chris Gratton 1999/00
Vincent Lecavalier 1999/00-2000/01
No Captain 2001/02
Dave Andreychuk 2002/03-do dnes
Najlepšia sezóna: 2003/04 (46-22-8-6, 106 bodov)
Najhoršia sezóna: 1997/98 (17-55-10, 44 bodov)
Dresy Tampy Bay Lightning:
Na záver pár fotiek Lightning: