Washington Capitals
Klub Washington Capitals je v mysliach slovenského fanúšika spojený predovšetkým s jedným menom – Peter Bondra. Slovenský útočník odohral v drese Capitals 14 sezón a patrí medzi najväčšie legendy klubovej histórie.
Washington pôsobí v NHL od sezóny 1974/75. Voľba názvu bola veľmi jednoduchá. Washington je hlavným mestom Spojených štátov amerických a tak vznikol názov Capitals.
Logo klubu predstavuje americký orol bielohlavý (národné zviera USA), ktorý sa rúti na svoju obeť. Na jeho krídle sa nachádza päť bronzových hviezd. Ako alternatívne logo používa Washington symbol budovy Capitolu, za ktorým sú prekrížené hokejky. Po bokoch sú bronzové hviezdy a v strede je umiestnený pod nadpisom Washington Capitals hokejový puk.
Klubovými farbami Capitals sú čierna, modrá, bronzová a biela.
Farmáskym tímom bol až do nedávna klub Portland Pirates, ktorý pôsobí v AHL. Washington s ním však partnerstvo rozviazal a Portland sa stal farmou Anaheimu Mighty Ducks. Novým farmárskym klubom Capitals v AHL sa stalo Hershey.
Majiteľ basketbalového klubu Baltimore Bullets (NBA) Abe Poliun sa začiatkom 70-tych rokov rozhodol preniknúť aj do sveta hokeja a po oznámení o rozširovaní NHL začal budovať novú arénu, v ktorej by svoje zápasy mohli hrať basketbalisti i hokejisti. Začiatkom roku 1974 bolo všetko pripravené a nová hala dostala názov Capital Centre.
Na tú dobu predstavovala Capital Centre špičkovú arénu, ktorá ako jedna z prvých obsahovala luxusné lóže a ani jedno sedadlo nebolo umiestnené viac, než 200 stôp od ľadovej plochy.
Svoj premiérový zápas odohrali Capitals 9. októbra, ale po prvej sezóne musel Poluin svoj vstup do NHL ľutovať. Hráči Washingtonu hrali úboho a s takým kádrom by mali problémy i v hociktorej z nižších súťaží. Výsledkom bola vôbec najhoršia bilancia v histórii NHL. Capitals získali najmenej víťazstiev, najviac prehier, najviac prehier v rade a inkasovali najviac gólov. Konečná bilancia bola katastrofálna (8-67-5) a brankári Washingtonu inkasovali neuveriteľných 446 gólov. Nováčik tak získal o 20 bodov menej, než ďalší klub, ktorý bol súčasťou expanzie NHL – Kansas City Scouts. Na klziskách súperov zaznamenali hráči z hlavného mesta hrôzostrašnú bilanciu 1 víťazstvo a 39 prehier. Hlavnými oporami tímu boli Tom Williams a Garnet „Ace“ Bailey.
Len o niečo lepšie to bolo v sezóne 1975-76. Capitals opäť prehrávali jeden zápas za druhým a po základnej časti im patrila s bilanciou 11-59-10 posledná priečka v lige. Washington pritom inkasoval najviac gólov zo všetkých mužstiev (394). Post najproduktívnejšieho hráča tímu prevzal Gerry Meehan, ktorý prestúpil do Washingtonu počas sezóny z Atlanty.
Po dvoch katastrofálnych sezónach prišlo mierne zlepšenie. Po prvýkrát vo svojej histórii začali Capitals bojovať o účasť v play-off. S bilanciou 24-42-14 sa im to napokon nepodarilo, ale pozitívom bola skutočnosť, že nazbierali viac bodov, než v prvých dvoch ročníkoch dohromady. Guy Charron dokázal ako prvý hráč v histórii Capitals odohrať sezónu s bilanciou viac, než bod na zápas.
V sezóne 1977/78 urobil Washington opäť krok späť a dosiahol len 17 víťazstiev. Niet divu, že skončil až na samom dne Norrisovej divízie. Najproduktívnejším hráčom mužstva bol opäť Charron, ktorý tentoraz nazbieral v 80-tich zápasoch 73 bodov.
Hokejisti z hlavného miesta mali v sezóne 78/79 konečne brehy play-off na dosah. Napokon ich však o vytúžený postup pripravila remíza s Vancouverom Canucks v poslednom zápase. Významnou posilou bol Dennis Maruk, ktorý prestúpil do Washingtonu v úvode sezóny z Minnesoty. V 76-tich zápasoch nazbieral 90 kanadských bodov a odsunul tak Charrona na druhú priečku v klubovom bodovaní.
Podobné to bolo i o rok neskôr. V rámci reorganizácie NHL pribudli do ligy štyri kluby z WHA a Capitals sa presunuli do Patrickovej divízie. S bilanciou 27-40-13 síce obsadili posledné miesto, ale na účasť vo vyraďovacej časti im chýbali len dva body. Do play-off totiž postupovalo prvých 16 mužstiev a nezáležalo pritom na tom, v akej konferencii, či divízii pôsobia. Maruk odohral pre zranenie len 27 zápasov, v ktorých získal 27 bodov. Novou hviezdou Capitals sa stal útočník Mike Gartner. Ten nastrieľal 36 gólov a pridal k nim i 32 nahrávok.
Ani vo svojej siedmej sezóne sa nedokázal Washington odlepiť z dna ligovej tabuľky. Na postup do nadstavbovej časti im s bilanciou 26-36-18 chýbal napokon opäť len jediný bodík. O produktivitu sa opäť staralo najmä duo Maruk – Gartner. Obaja zaznamenali takmer po sto bodov, pričom Dennis nastrieľal 50 a Mike 48 gólov.
V sezóne 1981/82 mala hala Capital Centre tú česť hostiť prestížny Zápas hviezd NHL. Vedenie ligy zmenilo pravidlá a do play-off už nepostupovalo prvých 16 tímov z celej NHL, ale prvé štyri tímy z každej divízie. Z hľadiska Capitals to ale nepredstavovalo veľký rozdiel, keďže s bilanciou 26-41-13 skončili opäť na poslednom mieste. Washingtonu k lepším výsledkom nepomohlo ani fantastických 60 gólov a 136 bodov Dennisa Maruka. Viac bodov než zápasov si na svoje konto pripísali i Ryan Walter a Mike Gartner.
Pred štartom ročníka 1982/83 vykonalo vedenie Washingtonu najväčší trejd vo svojej dovtedajšej histórii, keď poslalo do Montrealu Canadiens Garyho Greena a Ryana Waltera a na oplátku získalo Douga Jarvisa, Craiga Laughlina, Briana Engbloma a Roda Langwaya. Kľúčovou osobou tejto výmeny bol Langway, ktorý dokázal získať Norrisovu trofej určenú pra najlepšieho obrancu ligy. Rod nazbieral v 80-tich zápasoch 75 bodov, čo bola na obrancu skvelá vizitka. Svojimi výkonmi strhol i spoluhráčov a Capitals sa po ôsmich rokoch frustrácie po prvýkrát prebojovali do play-off. V útoku opäť žiarila dvojica Maruk – Gartner, ktorá dohromady nazbierala 157 bodov.
V nadstavbovej časti doplatil Washington na nedostatok skúseností z play-off a prehral všetky štyri zápasy s neskorším víťazom Stanley Cupu New Yorkom Islanders.
Po sezóne prišli Capitals o svojho najproduktívnejšieho hráča. Dennis Maruk totiž po piatich rokoch strávených v drese Washingtonu prestúpil do Minnesoty.
Sezóna 1983-84 predstavovala ďalší krok napred. Rod Langway získal druhú Norris Trophy v rade a Caps sa prvýkrát vo svojej histórii dostali cez hranicu 100 bodov. S bilanciou 48-27-5 obsadili peknú druhú priečku ligovej tabuľky. V priebehu základnej časti posilnil rady Washingtonu Larry Murphy z Los Angeles a Capitals sa mohli opäť spoliehať na Mika Gartnera, ktorý nastrieľal 40 gólov. Vysoko produktívni boli aj Dave Christian, Bengt Gustafsson a Bobby Carpenter.
Do play-off vstupovali Capitals v dobrej forme a tú pretavili na postup cez Philadelphiu Flyers v prvom kole. Vo finále Patrickovej divízie síce dokázali vyhrať v New Yorku jeden zápas, ale to bolo z ich strany všetko a z postupu sa opäť tešili hokejisti Islanders.
V sezóne 1984/85 sa podarilo 50-gólovú hranicu pokoriť Gartnerovi i Carpenterovi. Mike dokázal nazbierať v 80-tich zápasoch nazbierať viac, než 100 bodov a rovnaké konštatovanie platí i na celý tím Capitals. Prekonanie stovky zabezpečilo Washingtonu opäť druhé miesto v základnej časti, ale v prvom kole play-off narazili Caps na osudový NY Islanders. Tradícia ostala neporušená a ostrovania postúpili po piatich vyrovnaných zápasoch.
Druhé miesto v základnej časti dokázali Capitals obhájiť aj v ročníku 1985/86. Po prvýkrát vo svojej histórii pritom dosiahli hranicu 50-tich víťazstiev. Štatút najproduktívnejšieho hráča tímu prevzal po Gartnerovi Dave Christian, ktorý získal 83 bodov (Gartner, Laughlin a Gustafsson mali po 75 bodov).
V play-off museli hráči z hlavného mesta čeliť už štvrtýkrát v rade ostrovanom z New Yorku. Tentoraz sa dokázali Caps zbaviť prekliatia minulých rokov a po troch víťazstvách so skóre 11:4 sa tešili z postupu do druhého kola. Vo finále Patrickovej divízie bojovali s ďalším mužstvom z New Yorku. Rangers dokázali v šiestich súbojoch pomstiť svojho mestského rivala a pre Caps sa tak sezóna skončila.
Do skvelej formy sa dostal v sezóne 1986/87 Larry Murphy, ktorý získal po prvýkrát vo svojej kariére viac bodov, než odohral zápasov. Zahanbiť sa nedali ani Mike Gartner, Scott Stevens, Craig Laughlin a nový muž v drese Capitals – Mike Ridley. Ten prestúpil do Washingtonu počas sezóny spoločne s Kelly Millerom z NY Rangers. Opačným smerom sa pobral Bobby Carpenter. Prvým hráčom z Československa v kádri Caps sa stal Michal Pivoňka, ktorý získal v 73 zápasoch 43 bodov. V bráne sa pravidelne striedali Pete Peeters a Bob Mason.
Washington pokračoval v solídnych výkonoch a s 38 víťazstvami obsadil druhé miesto v Patrickovej divízii. V prvom kole play-off nemohli mať Caps za súpera nikoho iného, ako NY Islanders. Capitals na svojho súpera vybehli a ujali sa vedenia 3:1 na zápasy. Ostrovania sa dokázali vzchopiť a o všetkom napokon musel rozhodnúť až siedmy duel v Cap Centre. V riadnom hracom čase sa o víťazovi nerozhodlo a to isté platilo i o ďalších troch predĺženiach. Keď už diváci v hľadisku pomaly zaspávali, strelili Islanders v ôsmej minúte štvrtého predĺženia rozhodujúci gól a na Veľkú noc sa tak pôsobenie Capitals v play-off skončilo.
Patrickova divízia bola v sezóne 1987/88 mimoriadne silná a všetkých šesť tímov skončilo s pozitívnou bilanciou. Prvého a posledného pritom oddeľovalo len sedem bodov. Ako vysoko pozitívny sa ukázal zisk Dale Huntera z Quebecu. Ten sa okamžite udomácnil v zostave trénera Bryana Murraya a vo svojej prvej sezóne vo Washingtone získal 59 bodov. V priebehu sezóny prestúpil Craig Laughlin do Los Angeles a na oplátku zamieril do hlavného mesta Grant Ledyard. Hlavnými oporami tímu boli Mike Gartner, Scott Stevens, Larry Murphy a Mike Ridley. Capitals skončili na druhom mieste a v play-off mali v prvom kole za súpera Philadelphiu.
Slabý štart zapríčinil, že Washington prehrával po štyroch zápasoch 1:3. Capitals sa ale nevzdávali a dokázali vyhrať nasledujúce dve stretnutia. V siedmom súboji na domácom ľade v Cap Centre prehrávali už 0:3, ale potom zapli na vyššie obrátky a otočili stav zápasu na 4:3. Flyers dokázali vyrovnať, ale v predĺžení rozjasal priaznivcov Caps gólom Dale Hunter.
Vo finále Patrickovej divízie narazili Capitals na diablov z New Jersey. V sérii bohatej na góly čelil Washington hrozbe vypadnutia, ale v šiestom zápase nastrieľal súperovi až sedem gólov a o postupe opäť rozhodoval siedmy duel. Tentoraz sa ale šťastie v Cap Centre od domácich hokejistov odvrátilo a po výhre 3:2 postúpili Devils.
Pred sezónou 88/89 získali Capitals z Edmontonu Geoffa Courtnalla a ten sa s osemdesiatimi bodmi okamžite zaradil za Mika Ridleyho na druhé miesto v kanadskom bodovaní Caps. Počas sezóny prikročilo vedenie k viacerým dôležitým trejdom. Rady Washingtonu opustili najväčšie hviezdy, keď sa Mike Gartner spoločne s Larrym Murphym pobrali do Minnesoty North Stars. Ako protihodnotu získali Capitals brankára Dona Beaupreho, obrancu Boba Rousa a útočníka Dina Ciccarelliho. Ten sa stal okamžite oporou a v jedenástich zápasoch získal pätnásť bodov.
Capitals vyhrali v základnej časti 41 zápasov a po prvýkrát vo svojej histórii získali divízny titul. V play-off však príjemné pocity zmietla studená sprcha v podobe vyradenia hráčmi Philadelphie. Flyers potrebovali na postup šesť zápasov, pričom vyhrali posledné tri súboje. Za hráčov si to napokon odniesol tréner Bryan Murray, ktorého po siedmich sezónach nahradil na lavičke Caps jeho brat Terry.
Pod vedením Terryho Murraya absolvovali Capitals pomalší štart do sezóny a po ôsmich rokoch dosiahli v základnej časti negatívnu bilanciu (36-38-6). Napriek tomu ale dokázali z tretej priečky v divízii postúpiť do vyraďovacej časti.
Don Beaupre sa prepracoval na jednotku v bráne Capitals a Dino Ciccarelli s Geoffom Courtnallom potvrdili správnosť angažovania prvými dvoma pozíciami v kanadskom bodovaní mužstva.
V play-off vyradil Washington v prvom kole New Jersey Devils v šiestich zápasoch a vo finále Patrickovej divízie si poradil aj s NY Rangers. Hlavným motorom Caps v nadstavbovej časti bol John Druce, ktorý nastrieľal v prvých dvoch kolách 12 gólov, vrátane víťazného presného zásahu v predĺžení piateho duelu proti jazdcom z New Yorku. Práve tento gól posunul Capitals do finále Walesovej konferencie. V sérii proti Bostonu Bruins však došla hráčom z hlavného mesta šťava a medvede vyhrali všetky štyri stretnutia. John Druce, ktorý dovtedy strelil v 11-tich zápasoch dvanásť gólov zaznemanl proti Bruins dva góly.
Ani v sezóne 1990/91 sa zverencom Terryho Murraya nepodarilo zaznamenať pozitívnu bilanciu, ale na účasť v nadstavbovej časti to opäť stačilo.
V priebehu sezóny získali Caps obrancov Ala Iafrateho, Kena Sabourina a Johna Kordica. Najproduktívnejším hráčom mužstva sa stal ďalší obranca Kevin Hatcher, ktorý nazbieral o pár bodov viac, než útočníci Mike Ridley a Michal Pivoňka. Svoju premiérovú sezónu v NHL zaznamenal slovenský útočník Peter Bondra. Po prestupe z Košíc nastúpil na 54 zápasov, v ktorých získal 28 bodov za 12 gólov a 16 nahrávok. Ďalším nováčikom z Európy bol Dmitri Christič zo Sokola Kyjev.
V prvom kole play-off vyradili Capitals po šiestich zápasoch NY Rangers, keď troma víťazstvami v rade dali zabudnúť na prehru 0:6 na domácom ľade v treťom stretnutí. Vo finále Patrickovej divízie vyhrali prvý zápas v Pittsburghu 4:2 a v druhom súboji dotiahli duel až do predĺženia. V ňom však prehrali a od tohto momentu už v sérii dominovali Penguins.
V sezóne 1991/92 sa podarilo Capitals prebojovať desiatykrát v rade do vyraďovacej časti, keď skončili s bilanciou 45-27-8 na druhej priečke. Najproduktívnejším hráčom sa stal po prvýkrát Michal Pivoňka, ktorý získal v 80-tich zápasoch rovných 80 bodov. V útoku mu výdatne sekundovali Dino Ciccarelli, Dale Hunter a Dmitri Christič, ktorý sa stal s 36-timi gólmi najlepším strelcom mužstva. O svojej dôležitosti pre tím začal čoraz viac presviedčať Peter Bondra. V základnej časti strelil 28 gólov a pridal k nim rovnaký počet nahrávok a v play-off nastrieľal najviac gólov zo všetkých hráčov Caps (6).
V prvom kole nadstavby sa Washington rýchlo ujal vedenia 3:1 na zápasy v sérii s úradujúcim šampiónom Pittsburghom Penguins. Po štvrtom súboji, ktorý vyhrali Capitals jednoznačne 7:2 sa zdalo byť o postupe rozhodnuté. Potom ale tučniaci začali hrať naplno a sériu vyrovnali. Siedmy zápas bol na programe v Caps Centre, ale domáci ho nezvládli a po výhre 3:1 vykročil Pittsburgh za obhajobou Stanley Cupu.
Vo svojej tretej sezóne v NHL už žiaril Peter Bondra naplno. Slovenský útočník nastrieľal 37 gólov a s 85-timi bodmi sa stal najproduktívnejším hráčom Capitals v základnej časti. Obrane opäť kraľovali Kevin Hatcher a Al Iafrate, v útoku úradovali spoločne s Bondrom Ridley, Hunter, Pivoňka a Christič. Na svoj prvý zápas v drese Capitals nastúpil nemecký brankár Olaf Kolzig. Washington zaznamenal 43 víťazstiev a do play-off postúpil s prehľadom z druhého miesta.
Po víťazstve v prvom zápase prehrali Caps v predĺžení nasledujúce tri súboje prvého kola play-off s ostrovanmi z New Yorku. Nádeje na postup si uchovali víťazstvom v Cap Centre, ale po prehre 3:5 na Long Islande sa pre nich sezóna skončila. Jedno z príčin vypadnutia mohlo byť i zvlhnutie streleckého prachu Petra Bondru. Ten si do štatistík pripísal len šesť nahrávok. Kanonierske schopnosti naopak oprášili Dale Hunter a Al Iafrate, ktorí nastrieľali sedem, resp. šesť gólov v šiestich zápasoch. Hunter sa ale nezapísal do dejín tejto série len pozitívne. Dale totiž nepekne zasiahol hviezdu Islanders Pierra Turgeona bezprostredne po tom, čo zvýšil náskok súpera na 5:1. Vedenie NHL ho za to potrestalo suspendáciou na 20 zápasov.
Dale Hunter teda musel nedobrovoľne presedieť prvú štvrtinu sezóny 1993/94 v hľadisku a počas sledovania výkonov svojich spoluhráčov mal určite sto chutí naskočiť na ľad. Washingtonu sa totiž nedarilo a výsledkom bolo prepustenie trénera Terryho Murraya. V strednej časti sezóny ho na lavičke nahradil Jim Schoenfeld. Pod jeho velením sa hra Caps zlepšila a v základnej časti napokon obsadili hráči z hlavného mesta siedmu priečku, ktorá im zaručovala postup do play-off.
V závere sezóny zrealizoval manažment dôležitú výmenu, keď obetoval obrancu Ala Iafrateho a z Bostonu za neho získal útočníka Joa Juneaua. Ten sa stal okamžite oporou Capitals a v základnej časti nazbieral v jedenástich zápasoch trinásť bodov. Peter Bondra odohral len 69 zápasov, v ktorých strelil 24 gólov. Svoju prvú kompletnú sezónu v drese Caps odohral Steve Konowalchuk. V bráne bol stále jednotkou Don Beaupre, veľa príležitostí dostával ale i Rick Tabarraci. Caps disponovali mimoriadne silnou brankárskou zostavou, veď v dvanástich zápasoch dostali príležitosť i veľmi talentovaní Byron Dafoe a Olaf Kolzig.
V play-off dokázal Washington v prvom kole vyhrať všetky tri domáce zápasy a cez Pittsburgh Penguins napokon postúpil po šiestich súbojoch. Domáci stánok už v tom čase niesol názov US Air Arena. V druhom kole ale narazili na lokomotívu v podobe NY Rangers a prehrali prvé tri zápasy série. V štvrtom súboji si ešte víťazstvom vykresali iskričku nádeje, ale tá definitívne zhasla po následnej prehre.
Sezónu 1994/95 poznačil štrajk v NHL a po štvormesačnom lockoute sa skrátila základná časť na 48 zápasov. Pod vedením trénera Jima Schoenfelda vyhrali Capitals 22 z nich a do play-off postúpili z tretej priečky. Do skvelej formy sa dostal Peter Bondra. Slovenský kanonier nastrieľal 34 gólov a stal sa najlepším strelcom NHL. Rovnaký počet bodov ako Peter (43) získal i Joe Juneau. Ten síce strelil len 5 gólov, ale s 38. nahrávkami bol jednoznačne najlepším nahrávačom tímu. V priebehu sezóny opustil Washington Rick Tabaracci a v bránke Caps sa tak striedali Jim Carey, Olaf Kolzig a Byron Dafoe.
V play-off to sypalo Bondrovi i naďalej a i jeho zásluhou sa ujali Capitals v sérii s Pittsburghom vedenia 3:1 na zápasy. V piatom súboji mali šancu rozhodnúť o svojom postupe, ale po nervydrásajúcom predĺžení prehrali 5:6. Šiesty duel priniesol totálny výbuch Washingtonu a prehru na domácom ľade v pomere 1:7. V siedmom zápase sa už Caps spamätať nedokázali a po prehre 0:3 postúpili Penguins. Hráčom z hlavného mesta tak nepomohlo ani päť gólov (+3 nahrávky) Petra Bondru v siedmich stretnutiach.
Do sezóny 1995/96 vstúpili Capitals s novým logom a modrými dresmi. Peter Bondra si zachoval streleckú formu a v 67-mich zápasoch nastrieľal výborných 52 gólov. Jeho bilancia mohla byť ešte lepšia, ale kvôli zdĺhavým rokovaniam o novej zmluve odohral úvod ročníka Slovák za Detroit Vipers v IHL. V kanadskom bodovaní Caps mu patrila s osemdesiatimi bodmi druhá priečka za Michalom Pivoňkom (ten získal v 73 zápasoch 81 bodov). V obrane odohral svoju druhú sezónu Sergej Gončar a po nováčikovskom ročníku už tentoraz patril medzi opory zadných radov svojho tímu. Na svoj prvý zápas v NHL nastúpil i druhý Slovák v mužstve Jima Schoenfelda – Richard Zedník. Prekvapením boli skvelé výkony brankára Jima Careya. Ten odohral len svoju prvú kompletnú sezónu, ale na konci základnej časti získal prestížne ocenenie pre najlepšieho brankára ligy – Vezina Trophy.
Vo vyraďovacej časti ale prišlo trpké sklamanie. Prvé dva zápasy síce Washington v Pittsburghu vyhral, ale potom už prišli len samé prehry. Capitals nepomohlo ani sedem asistencií Joa Juneau a päť bodov Bondru i Pivoňku (obaja mali bilanciu 3+2). Vrcholom tejto série bol štvrtý duel, ktorý dospel až do štvrtého predĺženia a bol tretím najdlhším v histórii NHL.
Brankár Jim Carey stratil po zisku Vezinovej trofeje formu a počas celej sezóny 1996/97 bol len tieňom z predošlého ročníka. Čoraz viac šancí tak dostával Kolzig a vedenie napokon poslalo Jima do Bostonu. V rámci veľkého trejdu s Bruins opustili rady Caps i Anson Carter a Jason Allison a do hlavného mesta zamierili útočníci Adam Oates, Rick Tocchet a brankár Bill Ranford. Okrem nich získal Washington z Hartfordu Andreja Nikolišina.
Najlepším strelcom mužstva sa stal opäť Peter Bondra, ktorý prekonal brankárov súperov až 46-krát (okrem toho si pripísal do štatistík i 31 nahrávok). Richard Zedník odohral väčšinu sezóny na farme v Portlande a v NHL dostal príležitosť v jedenástich zápasoch. V nich dokázal streliť dva góly a pridal i jednu nahrávku.
Množstvo prestupov stabilite Capitals nepomohlo a výsledkom bola negatívna bilancia 33-40-9. Po štrnástich rokoch sa Washington po prvýkrát neprebojoval do play-off a to malo za následok odvolanie trénera Jima Schoenfelda.
Pod vedením nového kouča Rona Wilsona začala v roku 1997 nová éra Capitals. Klub sa v decembri presťahoval do novej haly MCI Center a post jednotky v bránke prevzal definitívne Olaf Kolzig (v základnej časti zaznamenal solídny priemer 2,2 inkasovaného gólu na zápas). V útoku si skvele rozumeli Peter Bondra a Adam Oates. Slovák ťažil z perfektných nahrávok centra Caps a výsledkom bolo 52 gólov z jeho hokejky. O dôležitosti tejto dvojice svedčí i skutočnosť, že tretí najproduktívnejší hráč Calle Johansson získal až o 40 bodov menej. Richard Zedník sa dokázal natrvalo presadiť do základnej zostavy a v 65-tich zápasoch zaznamenal 17 gólov a 9 nahrávok. V priebehu sezóny získal manažment Essu Tikkanena, Jeffa Tomsa a Jeffa Browna. Káder Caps naopak opustil Sylvain Cote.
Zverenci Rona Wilsona dali fanúšikom zabudnúť na nezdar z predošlej sezóny a v základnej časti vyhrali 40 zápasov. Do play-off tak postupovali z tretej priečky.
Do vyraďovacej časti vstúpili Capitals správnou nohou a na postup cez Boston Bruins potrebovali šesť zápasov. V druhom kole sa v súboji dvoch hlavných miest stretli s Ottawou Senators. Kanaďania na Američanov v tomto prípade nestačili a po piatich súbojoch sa Caps tešili z druhého postupu do finále konferencie v histórii.
Vo finále Východnej konferencie prehral Washington prvý zápas na domácom ľade s Buffalom Sabres 0:2. Potom však strelci Caps dokázali nájsť na Dominika Haška recept a vyhrali nasledujúce tri stretnutia (dve z nich až po predĺžení). Po prehre v piatom zápase dospel šiesty duel do predĺženia. Capitals svoju životnú šancu nepremrhali a po dorážke Joa Juneaua sa ocitli po prvýkrát v histórii vo finále play-off.
Finále už bolo ale jasnou záležitosťou Detroitu Red Wings a červené krídla dokázali vyhrať všetky štyri zápasy. Napriek finálovému sklamaniu mohli byť Capitals so sezónou 1997/98 nadmieru spokojní. Slováci Peter Bondra a Richard Zedník dokázali nastrieľať v play-off po sedem gólov a spoločne so Sergejom Gončarom a Joe Juneauom sa stali najlepším strelcami svojho tímu. Najlepším nahrávačom sa stal s trinástimi asistenciami Andrej Nikolišin.
Po hodoch nastalo bolenie brucha a v sezóne 1998/99 sa nedokázali hráči Washingtonu prebojovať do vyraďovacej časti. V novo vytvorenej Juhovýchodnej divízii nedokázali nájsť Capitals počas celej sezóny formu a výsledkom bola slabá bilancia 31-45-6. Jednou z príčin neúspechu bolo i množstvo zranení. Peter Bondra odohral len 66 zápasov, ale i to mu stačilo na zisk postu najproduktívnejšieho hráča svojho tímu. Slovenský kanonier totiž nastrieľal 31 gólov a pridal k nim 24 nahrávok. Richard Zedník získal v 49 zápasoch 17 bodov, Adam Oates potvrdil so 42 asistenciami svoju povesť famózneho nahrávača. Slabé výkony donútili vedenie konať a tak sa v priebehu ročníka rozlúčili s hlavným mestom Joe Juneau, Dale Hunter, Craig Berube a Tom Chorske.
Po sklamaní sa pustil tréner Ron Wilson do práce a svojich hráčov dokázal opäť naladiť na víťaznú strunu. Brankár Olaf Kolzig predvádzal skvelé výkony a po víťazstve v Juhovýchodnej divízii mu radosť urobila i Vezinova trofej. Adam Oates nahral svojim spoluhráčom na góly v 56-tich prípadoch a so ziskom 71 bodov prevzal po Bondrovi post najproduktívnejšíeho hráča. Peter odohral len 62 zápasov, v ktorých nastrieľal 21 gólov. Takmer rovnako sa darilo i jeho krajanovi Richardovi Zedníkovi. Ten strelil 19 gólov, ku ktorým pridal 16 nahrávok. Mimoriadne produktívny bol i obranca Sergej Gončar. Rus nazbieral 54 bodov.
V play-off sa však objavili duchovia minulosti a Capitals opäť stroskotali na Pittsburghu Penguins.
V sezóna 2000/2001 patril Washington k špičke Juhovýchodnej divízie a s bilanciou 41-27-10-4 dokázal získať druhý divízny titul v rade. Významnou mierou sa na tom opäť podpísala spolupráca Adama Oatesa s Petrom Bondrom. Center Capitals nazbieral fantastických 69 nahrávok a slovenský útočník potvrdil svoje strelecké schopnosti 45-timi gólmi. Richard Zedník odohral za Caps 62 zápasov (35 bodov), ale potom sa spoločne s Janom Bulisom sťahoval výmenou za Trevora Lindena a Dainiusa Zubrusa do Montrealu Canadiens. Okrem spomínanej dvojice získalo vedenie klubu aj Dmitrija Christiča z Toronta (Ukrajinec sa tak vrátil do hlavného mesta po piatich sezónach) a Jasona Marshalla z Anaheimu.
Prvé kolo vyraďovacej časti prisúdilo Washingtonu asi toho najmenej želaného súpera – Pittsburgh. Penguins opäť potvrdili, že to na Capitals vedia a po šiestich zápasoch sa radovali z postupu do druhého kola.
Po sezóne zaplnil titulky médií na celom svete asi najväčší prestup v dejinách Capitals. Washington totiž získal megahviezdu v podobe Jaromíra Jágra.
Príchod Jágra pobláznil celý Washington, ale požadovaný efekt sa nedostavil. Jaromír síce nazbieral v 69-tich zápasov 79 bodov a stal sa najproduktívnejším hráčom Caps, ale celkovo sa jeho tímu nedarilo. Tradične produktívni boli opäť Peter Bondra (39 gólov), Adam Oates (57 nahrávok) a Sergej Gončar (59 bodov). Ani to však na postup do play-off nestačilo a Capitals tak svojich fanúšikov sklamali na plnej čiare.
V priebehu sezóny odišiel Adam Oates do Philadelphie a káder opustili i Joe Reekie, Trevor Linden a Trent Whigfield. Dres s orlom na hrudi naopak obliekli Glen Metropolit, Benoit Hogue a Ivan Čiernik. Slovák nastúpil po príchode z Ottawy len v šiestich súbojoch a na svoje konto si pripísal jednu asistenciu.
Tímu Caps chýbali na postup do vyraďovacej časti len dva body, ale vedenie sa rozhodlo prepustiť trénera Rona Wilsona a nahradiť ho Brucom Cassidym. Ten dostal za úlohu zosúladiť Jágrove schopnosti so systémom hry tímu.
Počas letnej prestávky vedenie Washingtonu pokračovalo v nákupnej politike a k Jágrovi získalo ďalšieho jeho slávneho krajana – Róberta Langa. V priebehu sezóny navyše angažovalo i Michaela Nylandera, Sergeja Berezina (obaja Chicago), Josha Greena (Edmonton) a Joela Kwiatkowskeho z Ottawy.
České duo potvrdilo svoje kvality a Jágr s Langom obsadili prvé dve priečky kanadského bodovania Capitals. Peter Bondra nastrieľal 30 gólov a Ivan Čiernik odohral solídnych 47 zápasov, v ktorých získal 18 bodov.
Washington sa dokázal vrátiť do play-off, keď v základnej časti sezóny 2002/2003 obsadil druhé miesto vo svojej divízii s bilanciou 39-29-8-6. Na lídra divízie – Tampu Bay – pritom stratili len jediný bodík.
V play-off nastúpili v prvom kole práve proti Tampe a v prvých dvoch súbojoch na ľade bleskov dokázali vyhrať s výborným skóre 9:3. Zlomovým duelom série bol tretí zápas v MCI Center. Po 60-tich minútach bol stav nerozhodný, ale v predĺžení sa z gólu radovali Lightning. Od tohto momentu prevzali opraty série do svojich rúk a pre Capitals sa po šiestich stretnutiach skončila sezóna predčasne.
Najproduktívnejším hráčom Caps v nadstavbovej časti bol Jágr, ktorý získal 7 bodov v šiestich zápasoch. Svoje kanonierske schopnosti opäť raz predviedol Peter Bondra. Dlhoročná opora tímu z hlavného mesta totiž strelila štyri góly, čo bolo najviac z hráčov Capitals.
Do sezóny 2003/2004 vstúpil Washitngon výhrou 6:1, ale potom dokázal vyhrať len štyri z nasledujúcich pätnástich zápasov. Capitals sa nevedeli rozbehnúť a vedenie začalo byť nervózne. Na obzore bol totiž štrajk v NHL a rozpočet klubu bol až nebezpečne vysoký.
Manažment sa tak rozhodol prikročiť k ráznemu kroku a najväčšie hviezdy boli ponúknuté na predaj. V nasledujúcich mesiacoch tak odišli Jágr do NY Rangers, kapitán Steve Konowalchuk do Colorada, skúsený obranca Sergej Gončar do Bostonu, najproduktívnejší hráč Caps Róbert Lang do Detroitu a dlhoročný kanonier Caps Peter Bondra do Ottawy. Orkem nich odišli i Mike Grier a Anson Carter. O svoju výmenu otvorene žiadal i brankár Olaf Kolzig. Z kádra Capitals tak neostal kameň na kameni. Spomínaných hráčov príchody Batesa Battagliu, Craiga Johnsona, Shaone Morrisona, Todda Rohloffa, Brada Nortona, či Brooksa Laicha nahradiť nemohli a tak skončil Washington s bilanciou 23-46-10-3 na poslednej priečke Juhovýchodnej divízie.
Zemetrasenie v kádri Capitals ponúklo šancu na ukážku svojho talentu viacerým slovenským hokejistom. Svojich prvých šesť zápasov v NHL odchytal brankár Rastislav Staňa. Na pár stretnutí nastúpili i Ivan Čiernik, Andrej Podkonický a Roman Tvrdoň. Veľkým tromfom do budúcnosti by mal byť mladý Rus Alexander Ovečkin, ktorého Washington draftoval.
Sezóna 2004/2004 mala byť pre omladený káder Washingtonu novým začiatkom. Hráčska organizácia NHLPA a vedenie NHL sa však nedokázali dohodnúť na novej kolektívnej zmluve a tak bola napokon celá sezóna zrušená.
Logo klubu (staré, nové a alternatívne):
Tréneri: (13)
Jim Anderson 1974/75
Red Sullivan 1974/75
Milt Schmidt 1974/75-1975/76
Tom McVie 1975/76-1977/78
Danny Belisle 1978/79-1979/80
Gary Green 1979/80-1981/82
Roger Crozier 1981/82
Bryan Murray 1981/82-1989/90
Terry Murray 1989/90-1993/94
Jim Schoenfeld 1993/94-1996/97
Ron Wilson 1997/98-2001/02
Bruce Cassidy 2002/03-2003/04
Glen Hanlon 2003/04- do dnes
Štadióny: (2)
Capital Centre* 1974/75-1997/98
MCI Center 1997/98- do dnes
*-pod názvom US Air Arena 1993/94-1997/98
Dresy Capitals:
(po kliknutí sa obrázok zväčší)
Vyradené čísla: (4)
5 Rod Langway D 1982/83-1992/93
7 Yvon Labre D 1974/75-1980/81
32 Dale Hunter C 1987/88-1998/99
99 Wayne Gretzky (vyradené v celej NHL)
Členovia Siene slávy: (3)
Mike Gartner RW 1979/80-1988/89
Rod Langway D 1982/83-1992/93
Larry Murphy D 1983/84-1988/89
Kapitáni: (10)
Doug Mohns 1974/75
Bill Clement 1975/76
Yvon Labre 1975/76-1977/78
Guy Charron 19778/79
Ryan Walter 1979/80-1981/82
Rod Langway 1982/83-1992/93
Kevin Hatcher 1992/93-1993/94
Dale Hunter 1993/94-1998/99
Adam Oates 1999/00-2001/02
Steve Konowalchuk 2002/03-2003/04
Jeff Halpern 2003/04- do dnes
Najlepšia sezóna: 1985/86 (50-23-7, 107 bodov)
Najhoršia sezóna: 1974/75 (8-67-5, 21 bodov*)
*-najhoršia sezóna v histórii NHL