Vitajte na mojej stránke o Hokeji.

Po sezóne 2005/06 prišiel hokejový svet o jednu zo svojich veľkých legiend. S aktívnou kariérou sa totiž rozlúčil dlhoročný kapitán Detroitu Red Wings Steve Yzerman.

Steve pripomínal počas celej svojej kariéry tigra. Na ľade odovzdával vždy maximum a pre svoj tím bol platný na oboch stranách klziska a vďaka svojim vodcovským schopnostiam aj v šatni. Ak bol Yzerman zdravý, tak bol považovaný za jedného z najlepších centrov sveta.

Práve zdravotné problémy boli ale hlavným problémom „Stevieho“ a počas svojej kariéry podstúpil hneď niekoľko operácií kolien.

Už dnes je prakticky jasné, že Yzermana môžeme považovať za budúceho člena Siene Slávy a v Detroite si už jeho slávnu 19-tku zrejme nikto nikdy neoblečie.

Rodák z kanadského Cranbrooku (nar. 9. mája 1965) odohral v NHL v základnej časti celkovo 1514 zápasov, v ktorých strelil 692 gólov a na ďalších 1063 prihral. V play-off nastúpil na ďalších 196 stretnutí s bilanciou 70+115. V rokoch 1997, 1998 a 2002 doviedol Detroit ako kapitán k víťazstvu Stanley Cupu.

Ako junior pôsobil Yzerman v klube Nepean Raiders, kde nazbieral v sezóne 1980/81 v 50-tich zápasoch 38 gólov a 54 nahrávok. O rok neskôr prestúpil do Peterborough Petes v OHL a tam získal 64 bodov. O sezónu neskôr zlepšil svoju bilanciu na 42 gólov a 91 bodov.

Steve Yzerman bol draftovaný červenými krídlami v roku 1983. Red Wings si ho vybrali v prvom kole ako celkovo štvrtého v poradí a vtedy ešte nikto netušil, že práve v tomto klube strávi Steve celú svoju kariéru.

Svoj prvý gól v NHL strelil 5. októbra 1983, kedy zaznamenal proti Winnipegu Jets dva body. Hneď vo svojej debutovej sezóne sa ako najmladší hráč v histórii (18 rokov a 9 mesiacov) dokázal presadiť do Zápasu hviezd a po sezóne vytvoril klubové rekordy v počte gólov nováčika – 39 a v počte bodov nováčika – 87. Magazín „The Sporting News“ ho vyhlásil za Nováčika roka a v súboji o Calderovu trofej ho zdolal len brankár Tom Barrasso. Svojimi výkonmi pomohol Detroitu získať o dvanásť bodov viac ako v predošlej sezóne a Red Wings sa tak prebojovali do play-off po prvýkrát po šesťročnej prestávke. V nadstavbovej časti nastúpil v štyroch zápasoch a zaznamenal v nich šesť bodov za tri góly a tri nahrávky.

V sezóne 1984/85 získal Steve najviac nahrávok (59) zo všetkých hráčov Red Wings a s 89 bodmi bol druhým najproduktívnejším hráčom tímu. Klub z mesta motorov sa opäť prebojoval do play-off a Yzerman strelil v troch zápasoch dva góly. Svoju rodnú Kanadu reprezentoval na prestížnom Kanadskom pohári, kde získali javorové listy prvé miesto. O rok neskôr nazbieral v 50-tich zápasoch 42 bodov, ale potom ho až do konca sezóny vyradila zlomenina kľúčnej kosti.  Steve tak musel nedobrovoľne vynechať vôbec prvý zápas od začiatku kariéry. V tej chvíli mal na konte 211 stretnutí bez prestávky. Jeho spoluhráči získali o 26 bodov menej ako pred rokom a bez Steva sa im do play-off dostať nepodarilo.

Pred ročníkom 1986/87 nahradil na poste kapitána tímu Dannyho Gara a kapitánske céčko potom nosil až do ukončenia kariéry. Yzerman sa stal vôbec najmladším kapitánom v histórii Detroitu (21 rokov).

„Hľadal som kapitána, ktorý by si nechal logo Red Wings vytetovať aj na svoje rameno. Steve Yzerman tým chlapom bol,“ povedal vtedajší tréner Detroitu Jacques Demers.

 V spomínanej sezóne nazbieral 90 bodov, nahral na 59 gólov a na brány súperov vyslal 217 striel. Pod jeho vedením sa Red Wings zlepšili o 38 bodov a v Norrisovej divízii obsadili druhé miesto. V play-off potom zaznamenal Stevie v 16-tich zápasoch 18 bodov a Detroit sa prebojoval až do finále Campbellovej konferencie.

V ročníku 1987/88 sa dokázali červené krídla zlepšiť o 15 bodov a po zisku 41 víťazstiev mohli oslavovať divízny titul. Steve sa dostal po druhýkrát do nominácie na Zápas hviezd a 1. marca strelil proti Buffalu svoj 50. gól sezóny. Bola to jeho vôbec prvá 50-gólová sezóna a celkovo zaznamenal až 102 bodov. Napriek tomu, že odohral len 64 zápasov, na svoje konto si pripísal aj 30 plusových bodov. Posledných 16 zápasov základnej časti a prvých 13 stretnutí v play-off vynechal pre zranenie pravého kolena. Na ľad sa vrátil vo finále Campbellovej konferencie a v troch zápasoch získal okamžite štyri body.

Prvenstvo v Norrisovej divízii obhájili Red Wings aj v sezóne 1988/89. Steve prežil veľmi úspešnú sezónu a vytvoril si svoje osobné maximá, keď nastrieľal 65 gólov, na ďalších 90 nahral a celkovo tak zaznamenal až 155 bodov. Yzerman sa stal prvým hráčom Detroitu, ktorý prekonal hranicu 60 gólov (stalo sa tak 1. marca proti NY Islanders) a štvrtým hráčom v histórii NHL, ktorý prekonal 150 kanadských bodov v jednej sezóne.

V priebehu sezóny dosiahol šnúru 28 zápasov so streleným gólom. Tieto výkony mu vyniesli zisk Lester Pearson Award a druhé miesta v kategóriách Hart Trophy a Art Ross Trophy. Okrem toho nastúpil vo svojom treťom Zápase hviezd. V šiestich play-off zápasoch strelil päť gólov, ku ktorým pridal päť nahrávok.

Rozbehnutý Steve žiaril aj v sezóne 1989/90, kedy získal 127 bodov a vsietil 62 gólov (16 z nich v presilovkách, 7 v oslabeniach a 8 z nich bolo víťazných). Na brankárov vyslal až 332 striel. Po štvrtýkrát v kariére si zahral v All-star zápase, ale tentokrát sa so svojim tímom neprebojoval do play-off. Yzerman sa stal len šiestym hráčom v histórii NHL, ktorému sa podarilo zaznamenal druhú 60-gólovú sezónu po sebe.

V sezóne 1990/91 strelil Steve 51 gólov, na 57 nahral a výsledkom bolo 108 bodov. Ani tentoraz nechýbal v nominácii na Zápas hviezd a tentoraz sa mohol potešiť aj z postupu do vyraďovacej časti, kde získal v siedmich zápasoch šesť bodov. Do histórie sa zapísal i zápasom proti Torontu (17. novembra 1990), kedy mu na hetrik stačili tri strely!

V ročníku 1991/92 pomohol Yzerman svojmu tímu k tretiemu prvenstvu v Norrisovej divízii a zároveň odohral svoj šiesty Zápas hviezd. Na svoje konto si tentoraz pripísal 103 bodov a kontá brankárov zaťažil 45-timi gólmi. 17. októbra 1991 odohral proti St. Louis svoj jubilejný 600. zápas v NHL a 2. februára 1992 zaznamenal proti Torontu 500. nahrávku. 

 V play-off stroskotali Red Wings v druhom kole. Steve pritom získal v dvanástich zápasoch osem bodov.

Ďalších 137 bodov za 58 gólov a 79 nahrávok pridal Yzerman v sezóne 1992/93, kedy odohral aj svoj siedmy All-star zápas. K 307 strelám pridal 33 plusových bodov. Hoci sa jeho tím prepadol na druhú priečku Norrisovej divízie, so 47 víťazstvami prežil Detroit najúspešnejšiu základnú časť. Vo februári bol Steve zvolený za Hráča týždňa a neskôr i Hráča mesiaca.

24. februára 1993 získal v súboji s Buffalom svoj tisíci bod v NHL, čo sa predtým v histórii Detroitu podarilo len Gordiemu Howeovi a Alexovi Delvecchiovi. Ešte predtým stihol streliť 13. novembra proti Pittsburghu svoj 400. gól v kariére. V play-off získal v siedmich zápasoch sedem bodov.

V sezóne 1993/94 vynechal Steve pre zranenie 26 zápasov, ale i napriek tomu stihol streliť 24 gólov a získať až 82 bodov. Po návrate na ľade strelil gól v jedenástich stretnutiach v rade. 13. októbra zaznamenal proti St. Louis svoju 600. asistenciu. Vo februári získal v štyroch zápasoch desať bodov, čo mu vynieslo titul Hráč týždňa. 

4. marca 1994 získal v súboji proti Torontu 1100 bod kariéry a o jedenásť dní neskôr nastúpil na svoj 800. zápas v kariére.

Red Wings vyhrali 46 duelov a so ziskom 100 bodov vyhrali Centrálnu divíziu. V play-off zaznamenal Yzerman v troch zápasoch štyri body a po sezóne sa podrobil operácii krčného stavca. 

Počas štrajku v roku 1994 odohral viacero exhibičných zápasov v hviezdnom výbere Wayna Gretzkeho. V skrátenej sezóne 1994/95 potom získal Steve v 11-tich zo 47-mich zápasov viac ako bod a celkovo nazbieral 38 bodov. Detroit vyhral základnú časť a na zisk Prezidentskej trofeje nadviazal aj v play-off, kde sa prebojoval až do finálovej série. V nej červené krídla nestačili na New Jersey Devils. Yzerman hral ale ako správny kapitán a v 15-tich zápasoch získal 12 bodov.

Detroit obhájil Prezidentskú trofej aj v sezóne 1995/96, pričom dokázal vyhrať až 62 zápasov. Steve nastrieľal 16 presilovkových gólov a bol jedným z finalistov Selke Trophy.

17. januára 1996 strelil Patrickovi Royovi z Colorada svoj jubilejný 500. gól v kariére. V play-off mu ale práve Roy radosť pokazil, keď červené krídla vypadli s Avalanche vo finále Západnej konferencie. Ešte predtým sa ale Steve blysol postupovým gólom v druhom predĺžení siedmeho zápasu semifinálovej série so St. Louis Blues.  Celkovo získal v 18-tich zápasoch vyraďovacej časti 20 kanadských bodov.

Aj vďaka 63 nahrávkam v sezóne 1996/97 si Steve vyslúžil ôsmu účasť v Zápase hviezd. 19. februára 1997 zaznamenal vo svojom tisícom zápase v NHL tri asistencie. V základnej časti obsadili červené krídla až druhé miesto v Centrálnej divízii, ale neskôr si všetko vynahradili v play-off. Postupne totiž vyhrali Západnú konferenciu a napokon po sérii s Philadelphiou Flyers aj Stanleyho pohár. Pre Detroit to bola prvá strieborná trofej po 42 rokoch a Yzerman k nej prispel 13-timi bodmi v play-off.

„Ja som sníval o tom, že raz nad hlavu zodvihnem Stanleyho pohár celú svoju kariéru. Každý rok som sledoval oslavy iných tímov a vždy som sníval, že sa tak raz budem môcť tešiť aj ja,“ povedal po zisku svojho prvého Stanleyho pohára Steve.

Po dosiahnutí najväčšieho úspechu v kariére chuť Steva narástla ešte viac. V ročníku 1997/98 získal 69 bodov a vďaka 45 nahrávkam sa dostal v historickej tabuľke najlepších nahrávačov Red Wings s 826-timi asistenciami na druhú priečku pred Alexa Delvecchia.

V drese Kanady absolvoval Steve zimné olympijské hry v japonskom Nagane.

V základnej časti patrila Red Wings opäť druhá priečka Centrálnej divízie a to predznačovalo víťaznú cestu z predošlej sezóny.  Hráči z „Hockeytownu“ získali svoju tretiu trofej Clarence Campbella a vo finálovej sérii s Washingtonom Capitals dokázali obhájiť víťazstvo Stanley Cupu z predošlej sezóny. Yzerman nazbieral 18 nahrávok a 24 bodov a po finálovej sérii bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča play-off. Po prvýkrát v kariére tak získal Conn Smythe Trophy.

V sezóne 1998/99 doviedol Steve Red Wings k divíznemu titulu, pričom svojmu mužstvu pomohol 74 bodmi a trinástimi gólmi v presilovkách. Aj tentoraz bol vybratý do zápasu hviezd, pre zranenie v ňom ale nenastúpil.

19. januára 1998 prekonal v historickej štatistike najlepších nahrávačov dvanásteho Phila Esposita, keď proti Calgary zaznamenal už svoju 874. asistenciu. Ešte predtým sa mu podarilo prebojovať do prvej desiatky najproduktívnejších hráčov, keď z desiatej pozície vytlačil Bryana Trottiera.

V play-off strelil v desiatich zápasoch deväť gólov, ale po dvoch Stanley Cupoch ukončili červené krídla svoju púť tentoraz už v druhom kole.

V sezóne 1999/2000 sa Red Wings zlepšili v porovnaní s predošlou sezónou o 15 bodov, ale stačilo im to len na druhé miesto v Centrálnej divízii. Steve sa stal so ziskom 79 bodov najproduktívnejším hráčom tímu a po deviatykrát si zahral v All-star zápase. Okrem toho získal po sezóne svoju prvú Selke Trophy určenú pre najlepšie brániaceho útočníka. V novembri získal proti Edmontonu svoj jubilejný 1500. bod a zároveň strelil Tommymu Salovi 600. gól v kariére, čo sa mu podarilo ako 11-temu hráčovi v histórii NHL.  Len pár dní predtým odohral svoj 1200. zápas v kariére.

Kvôli zraneniu odohral Steve v sezóne 2000/01 len 54 zápasov, v ktorých zaznamenal 52 bodov. Svojmu tímu pomohol k zisku šiesteho divízneho titulu v posledných desiatich rokoch a 26. januára sa po dosiahnutí 1591. bodu dostal pred Phila Esposita na šieste miesto najproduktívnejších hráčov histórie NHL. 23. februára potom strelil gól Brentovi Johnsonovi zo St. Louis a dosiahol tak 1600. bod kariéry.

V sezóne 2001/02 získal Steve svoj tretí Stanley Cup, pričom vo finálovej sérii tentoraz zdolal Detroit Carolinu Hurricanes v piatich zápasoch. Ešte predtým ale 20. januára nahral proti Ottawe na svoj jubilejný tisíci gól.

Úspešnú sezónu podčiarkla i skvelá Olympiáda v Salt Lake City, kde získal Steve v drese javorových listov olympijské zlato. Stal sa tak len tretím hráčom v histórii, ktorému sa podarilo získať Stanley Cup i olympijský triumf v jednej sezóne. Okrem neho sa to podarilo len Brendanovi Shanahanovi a Kenovi Morrowovi (NY Islanders 1980).

V roku 2002/03 odohral pre zranenie len 16 zápasov, ale za svoj športový prístup a oddanosť hokeju si vyslúžil v rámci posezónneho udeľovania cien trofej Billa Mastersona.

5. januára 2004 dosiahol v súboji s Nashville ďalší historický míľnik, keď zaznamenal svoju 1024. nahrávku, čím sa stal najlepším nahrávačom v histórii Detroitu. O jedenásť dní neskôr dosiahol proti Phoenixu svoj 1700. bod v kariére.

Sezóna 2004/05 bola Yzermanovou jubilejnou 20-tou s kapitánskym céčkom na hrudi. Stal sa tak najdlhšie slúžiacim kapitánom histórie NHL. Vďaka 691. gólu sa dostal v historickom rebríčku strelcov na ôsme miesto pred Maria Lemieuxa.

Poslednou sezónou Steva Yzermana v NHL bola sezóna 2005/06. V nej získal Detroit Prezidentskú trofej, ale potom prekvapivo v play-off nestačil na Edmonton Oilers. Vo svojom rozlúčkovom ročníku nastúpil v 61 zápasoch, v ktorých strelil 14 gólov a na ďalších 20 nahral. V play-off nahral v štyroch stretnutiach na štyri góly.

„Rozhodol som sa definitívne ukončiť svoju kariéru a venovať viac času svojej rodine. Z klubu Red Wings ale neodchádzam a v budúcnosti by som sa rád v novej role podieľal na jeho ďalších úspechoch,“ povedal Steve po ukončení kariéry. „Posledná sezóna skončila sklamaním, ale ja som si ju skutočne užil.  Viem veľmi dobre, že moja rola v mužstve s pribúdajúcimi rokmi slabla, ale mne to vyhovovalo. V žiadnom prípade som však nechcel skončiť ako starý hráč, ktorý by mal svoje miesto v šatni len za zásluhy. Ak som mal hrať, tak som musel byť pre svoj tím prospešný. A to už aj vzhľadom na moje zdravotné problémy ďalej možné nebolo. Mám za sebou krásnu kariéru. S hokejom som začal ako 5-ročný a dosiahol som prakticky všetko čo sa dosiahnuť dalo. A najdôležitejšie je, že som po celý ten čas hokej miloval a užíval si ho.“

"Hráča akým bol Steve Yzerman nahradiť nemožno. Niektorí hokejisti sú obdarení talentom od Boha a Steve presne takým hokejistom bol,“ zložil poklonu svojmu kapitánovi tréner Mike Babcock.

Počas svojej kariéry nereprezentoval Yzerman Kanadu len na Svetovom pohári, či Olympiáde, ale aj na majstrovstvách sveta. V roku 1983 získal ešte ako junior na MS do 20 rokov bronz a v roku 1985 si odniesol zo svetového šampionátu striebornú medailu. O štyri roky neskôr tento výsledok zopakoval. Na majstrovstvách sveta v roku 1990 bol vyhlásený za najlepšieho útočníka šampionátu.

Na svojho najúspešnejšieho odchovanca nezabudlo ani ontarijské mesto Nepean. Na znak úcty po ňom 2. novembra 1996 premenovali hokejový štadión Nepean Sportplex na Arénu Steva Yzermana.

Po sezóne 2005/06 oznámil Steve Yzerman koniec svojej úspešnej kariéry a mnohým fanúšikom Detroitu, ale i celého hokeja sa tisli slzy do očí. Do hokejového dôchodku odišiel najslávnejší kapitán v histórii Red Wings s bilanciou 1514 zápasov, 692 gólov, 1063 nahrávok a 1755 bodov. V play-off odohral 196 stretnutí s bilanciou 70 gólov a 115 nahrávok.

Štatistiky Steva Yzermana:

PLAY-OFF: