Mikúš sa môže učiť od jedného z najlepších
Po boku Žigmunda Pálffyho žiari v tejto sezóne aj center prvého skalického útoku Juraj Mikúš. Dvadsaťjedenročný bývalý juniorský a v súčasnosti seniorský reprezentant má za sebou veľmi vydarenú sezónu 2007/2008, no jeho progres v novom ročníku je neprehliadnuteľný.
Už pred rokom sa mohol v Skalici po návrate z QMJHL, kde obliekal dres Chicoutimi Sagueneens (60 zápasov, 29 gólov a 42 asistencií), učiť po boku jedného z najlepších slovenských hokejistov histórie a túto príležitosť náležite využíval. V 54 dueloch základnej časti nazbieral 43 kanadských bodov za 21 presných zásahov a 22 prihrávok. V 13 súbojoch play-off pridal rovnaký počet bodov za osem gólov a 5 asistencií. V hodnotení plus/mínus nazbieral celkove 54 plusiek, čo mu vynieslo druhú priečku v súťaži.
Aktuálne má dve kolá pred koncom základnej časti extraligy na svojom konte v 44 stretnutiach 23 gólov a 45 asistencií. So súčtom 68 kanadských bodov už dávno predstihol svoj bodový účet z minulého ročníka. V produktivite súťaže mu s prehľadom patrí druhá pozícia, je najlepším nahrávačom ligy a v hodnotení plus/mínus (51) je tiež druhý za Pálffym.
Účastník minuloročných majstrovstiev sveta v Kanade si veľmi cení, že sa priamo na ľade môže učiť od najlepšieho hráča našej najvyššej súťaže. „So Žigom sa mi hrá super, ale nesmieme zabúdať ani na tretieho člena nášho útoku Richarda Hartmanna. Vždy odvedie kopec čiernej roboty, čo si nie všetci fanúšikovia všimnú. Musím sa obom iba poďakovať za doterajšiu spoluprácu, rovnako ako obrancom, ktorí nám posúvajú puk dopredu. Hokej je tímová hrá a žiaden tím sa nemôže spoliehať na jednu päťku, ako to o nás niekedy píšu. Prehrávame aj vyhrávame ako tím,“ povedal pre hokej.sk Juraj Mikúš.
Skalický odchovanec si hru po boku veľkej osobnosti užíva, no na druhej strane na to počas zápasov nemyslí. „Čím viac by som rozmýšľal nad tým, že hrám po boku takého skúseného a vynikajúceho hráča, tým by to bolo horšie. Niekedy som sa totiž pristihol, že som sa na neho pozeral s otvorenými ústami. Musím si hrať svoju hru a trošku sa mu prispôsobiť, aby som mu to čo najviac uľahčil. Často na neho hrajú osobku, čo je aj pre neho frustrujúce. Pre celý tím nie je najlepšie, keď súper pokryje našu najväčšiu hviezdu. Ale musíme sa s tým vyrovnať. Raz nám to ide lepšie, inokedy horšie,“ poznamenal účastník dvoch majstrovstiev sveta hráčov do 20 rokov (2006, 2007), ako aj jedného šampionátu osemnásťročných (2005).
Mikúš berie svoju pozíciu pri Pálffym ako vynikajúcu skúsenosť do budúcnosti. „Málokto si zahrá s takým hráčom. Dovolím si povedať, že bol vo svojej dobe jedným z najtalentovanejších hráčov na svete a aj momentálne je najlepším slovenským hráčom,“ sklonil Mikúš poklonu pred umením svojho spoluhráča.
Skaličania okupujú prvé priečky v produktivite i v hodnotení plus/mínus a majú vo svojom strede aj jedného z najproduktívnejších obrancov ligy Jana Hranáča. Napriek tomu to tímu od úvodu sezóny nešlo tak, ako by si to všetci predstavovali. „Často sme dali veľa gólov, no zároveň aj veľa inkasovali a na druhej strane, keď sme dobre bránili, tak sa nám nedarilo vpredu a prehrali sme 1:2. Musíme podávať vyrovnanejšie výkony v útoku aj v obrane,“ skonštatoval Mikúš. Forma Záhorákov však prišla v pravý čas a šiestimi víťazstvami zo siedmich duelov si predčasne vybojovali miesto v prvej šestke.